Viedeň pred Stevenom Wilsonom

Nekonečný začiatok a hranice pokory neexistujú.

16.2. 2018 6:57

Berlín (zápisky píšem spätne, zhrňujem pocity a dostávam ich do minulého času v prítomnom čase… nebol čas zapisovať pri tých šialených presunoch)

SW-Steven Wilson

Zobudil som sa dosť skoro niekde v Berlíne. Je to blízko Admirals Palast, kde som včera vystúpil pred Stevenom Wilsonom. Bol to druhý koncert. Prvý bol Viedeň 14.2. v Gasometer halle. Bývame v Hostel na samom vrchu. Pekný výhľad na strechy mesta…

Tep mám 59 bpm, včera som spravil 17300 krokov, 32 poschodí, 12,68 km a dal som von 4001 KCAL. 

Dnes ráno je mi trocha lepšie… Dva dni pred začiatkom  som mal závrate a užil som pred spaním Neurol 0,5 g. Pripravil som si 20 min set pre progrockové publikum. Netušil som, čo mám od takýchto ľudí čakať a možno som trocha tušil, čo asi budú čakať oni odomňa. 

Príprava prebehla niekoľko dní pred prvým koncertom v detskej izbe. 

Plán

– 3 koncerty, 4 dni

Ako hrať? – stojím, nesedím pred Progg Rock fans ! 

1 – úvod – skreslený zvuk – napätie, delay, hall akordy… technika pravej a ľavej ruky

2 – Komara remix podklad a ja do toho kvázy regulérne hranie na el. gitare, ring modulator, processing tónov

3 – spojka – hrám slákom ambietne, predvediem gitaru, slák, elektrický slák, delaye, digitálny prach, rytmus

4 – začnem spúšťať track po tracku beaty a zahrám podobné sólo ako som nahral do SW skladby Detonation.

Čas cca 22 min.

Viedeň

Vyrazili sme o 6:00 ráno z Prešova. Jano Sudzina a Ľubo Krajňák ako technik. Pripravil som tričká, nálepky na CD. Zbalil som Neurol a niekoľko krát som si prekontroloval či mám všetky veci. Pamäť mi veľmi nefungovala, závrate na stupnici od 1-10 taká trojka. V aute počúvam vtipy Zdenka Izéra a snažím sa odreagovať. Stojíme v Budapešti, kde ma Jano stretko ohľadom Hevhetia festivalu v Budapest Music Center. 

Prichádzame do Viedne. Inak závrate cestou ubudli. Dali sme si na pumpe naozaj dobrý maďarský guláš plus ja opekané zemiaky, aby som dostal do tela čo najviac sacharidov. 

Vo Viedni nevieme kde zaparkovať. Telefonujem tour managerovi Dave Salt, o ktorom mi napísal Pat Mastelotto, že je veľmi prísny a tvrdý a má rad cigars (asi sme mu mali nejakú kúpiť, vraj sa pohybujú aj vo výške 1000e). 

Prichádzame k pódiu… predstavím sa najhlasnejšiemu človeku na pódiu, no on sa ma pýta, “who you are????!!!!!!”…. o pár sekúnd mu dôjde a pošle ma za Dave Saltom – tour managérom. Dave nám dá vysačky na krk a ukáže maličkú šatňu. Tam už bol s nami aj Peter Ondruš. 

V šatni sme spustili prípravu CD, nálepiek naň a tričiek na predaj. Na chodbe stretávam Stevena, pozdraví ma, potrasie rukou a pokračuje v jóge. Postupne celú kapelu. “Hi Dave, great solo in Detonation…” bla bla

Pripravili sme stánok s CD (zobrali sme takmer všetko čo som vydal, aby sme sa dostali aspoň na nulu, na turné žiaden honorár), cenovky, tričká Komara – 2 farby, The Son, Notes From the Underground, podpisové karty. Všetko tak, aby si mohli ľudia vybrať a čoto sa o mne dozvedieť. Masívna príprava v malej šatni. Lepenie nálepiek, cenoviek na CDčka. Jano a Ľubo makajú, ja dýcham z hlboka a rozohrávam sa. Cca 16:00 hod.

17:30 Zvukovka Steven. 

O 18:30 cca prišiel čas mojej zvukovky, ktorá trvala cca 6 minút a začali púšťať ľudí do sály. 

Boli sme už dosť hladní, no chvála bohu 20 min pred mojím vystúpením nám dali najesť zo Stevenovho vegetariánskeho jedálnička. 

Ešte predtým stihol prísť spomínaný tvrdý Dave Salt, ktorý nám zrušil stánok s CD a tričkami… 

– “Máte príliž veľa vecí… nemôžete ich mať viac ako Steven..!”

– “Ja som toho vydal viac Dave, potrebujeme vyrobiť aspoň na náklady”

– “2 položky maximálne, zbytok dajte preč” odvetil tvrdý Dave”

Šiel to vybaviť Peter Ondruš. Začala sa mi zasa točiť hlava. Odohral som set pred cca 70% publikom, ktorému sa už podarilo dostať dnu. Môj koncert od 19:20-19:40, Steven o 20:00

Moje krátke vystúpenie si pozrela celá Stevenova kapela. Ľubo a Peter mi veľmi rýchlo stiahli veci z pódia a ja som sa uvoľnil, prestali závrate. Počas koncertu som na moment zatvoril oči a začal som mať pocit, že padám do publika…
Po koncerte  zo mňa padol veľký stres. Myslím, že ma ľudia prijali. Pocit som mal dobrý, bol za mnou Steven, Nick a Adam, že sa im to páčilo. 

Po koncerte sa hneď presúvam k predaju CD. Musím tam byť, ak by chcel niekto niečo podpísať. No zažil som ďalšie sklamanie. Moje CDs boli za chrbtom predavača a nebola šanca na ne vidieť. 

Po celom tom všetkom sme nakoniec predali JEDNO CD za 15 euro. Ľudia sa ma vypytovali, prečo nepredávam CDčká a tričká. Vysvetľoval som im, že sú tam dve za chrbtom toho rakúskeho kktka. 

Bohužiaľ…

Stretávam Petra Biča, Jožka Zimu, Mareka a Katku… a pár dobre informovaných ľudí, že hrám o 19:20 so sklamanou tvárou, že došli o 20:00 a nevideli môj koncert. 

Tesne pred koncom SW koncertu som ešte prišiel do sály, aby som si pozrel ako zahrajú Song of I a Detonation. Moje gitary hrali z backing tracks. Alex sa snažil hrať slákom tak ako ja 🙂 a Detonation sólo …. vychádzal z môjho princípu otázka-odpoveď, zmenšená stupnica vs. pentatonika. Potešilo ma to, že taký skvelý gitarista vychádza z môjho konceptu. Možno mu to aj nakázal Steven. Možno aj určite.
Prišiel pocit sklamania, že na turné nezobral mňa, ale jeho. Uhral by som koncert bez problému. Potreboval, ale brita, ktorý s ním bude skúšať každý deň.
Odkopol som pár krabíc, čo mi vlastne ani nestáli v ceste!
Je to furt začiatok a ja musím vydržať ten test môjho ega a vydržať… Nekonečný začiatok…. keep smile

Odchádzame preč! Nezvládli by sme spať vo Viedni a dôjsť včas do Berlína na ďalší deň. Vyrazili sme preč počas Wilsonovho prídavku (4 skladby). Užil som Neurol a trocha som zaspal. Jano ťahal v kuse. Ľubo s Petrom šli smer Žilina, odkiaľ šiel Ľubo na vlak do Prešova.

Ďakujem vám za všetko!

Na adresu hotela sme prišli o cca 03:12 ráno, no GPS nás zaviedlo zle, tak nám pridalo ešte ďalších 34 km. Ledva sme došli. Spal som 1hod 44 min. Ráno mierna závrať, raňajky za doplatok. Pečivo, párky… Sacharidy… horčica, džús, … červené oči…. dýchaj z hlboka.

10:40 za nami prišiel z Prahy Jakub Tirčo, ktorý pokračuje ako môj technik na ďalšie koncerty. 

Prišlo mi niekoľko správ, že moje vystúpenie bolo super, škoda, že také krátke a včase, keď sa ľudia len dostávajú do sály. Potešilo ma to. Závrate sú preč. Celkom sa teším na Berlín.