Berlín pred Stevenom Wilsonom

17.2. 2018 09:20

Z  pódia  mi  zamával  Steven.  Riešil  tam  niečo  so  spúšťačom  laptopu  a vizualistom.  

O 17:30  začala  zvukovka  SW,  my  sme odišli  do  jedálne, že niečo zajeme.  Jedlo tam ale bolo  úplne  nedotknuté,  krásne  naaranžované  na švédskych  stoloch…  Báli  sme  sa  toho dotknúť,  že  nás  tvrdý  Dave  vydrbe,  veď   prvý  má  asi jesť toto  skvelé  vegetariánske  jedlo  SW.  Mali  tam napríklad  sójový gulášik,  paradajky,  baklažánik,  vegánsky  pudinček  a  ešte nejakú  trávu,  akúsi špeciálnu ryžu a cibuľu…

Neodolal som a drzo som si načerpal  zo zdravého  gulášiku.  Kvaplo  mi z neho na stôl,  keď  som  si  naberal ryžu,  takže  SW  asi  aj  zistil,  že  jedol  niekto skôr  ako  on.

O 18:30  prišla  na  rad  moja  superrýchla  zvukovka.  “Great  David,  super  easy”.

Jakuba Tirča  som  trocha  zaučil, ako má  moje veci odpratať  z pódia,  a  šli  sme ešte  raz, teraz už “oficiálne”  na  večeru  do  zdravého kútika. Sedel  tam  Steven,  usmiali  sme  sa na  seba.  Prisadol  som  si  a  opýtal  som sa, že  ako  sa  má.  Povedal,  že  ok  a ja , že tiež ok,  keď sa opýtal on…Tak  ok…  a odišiel.

Dal  som  si  ešte  za hlt  toho  guľášiku  a  nabral  som si do hlbokých  vrecák Coca  Colu  a  minerálky.

O 19:20,  na  sekundu  presne  začínam  hrať.  Obrovský  display,  ktorý  ma  v ruke tvrdý  Dave  ma  odštartuje.

“Go  on  stage  and  roll  it  David”  poprial mi Dave.

Po  koncerte  s  Kubom  rýchlo  balíme  veci  a  ideme  k Jankovi Suzinovi,  ktorý  pri  vstupe  predával  2  druhy, CD  a tričko.

Stojíme  na  chodbe…
O 20:05  začal  hrať  SW,  zatvorili  sme  dvere  do  sály,  aby  sme  sa  mohli  rozprávať.  Odbehli  sme  na  pivko  vedľa  do  baru.  Janko  mal  narodky.

O 21:10  ohlásil  SW  pauzu.  Masa  ľudí  pri  stole  s  CD  a  tričkami.  

Prišiel  ku  mne Poliak  Daniel Wojtysiak a  daroval  mi  zmenšený  model  mojej  gitary, vyrobený  z  dreva.  Veľmi  ma  to  potešilo.  Prichádza  Nemec,  ktorý  videl  pred dvoma  rokmi  KOMARU  ( v rámci oRKomara tour) v  Nemecku  a  dáva  si  podpisovať  CD.   Poprial  mi  všetko  dobré.

21:25.  Začína  hrať  SW  svoju  dlhšiu  časť  koncertu.  Znovu  sme  odbehli  na  pivo. Potiahol  som  z  cigy  Davida  Suchára,  ktorému  som  vybavil novinársky  pas na  fotenie  a  lístok  zadara.

23:20  končí  SW  koncert. Masa,  obrovská  masa  ľudí  sa  valí  na náš  stôl  s  CD  a  tričkami.  Napadlo  ma  vyložiť  toho  viac,  ale  Adam (Wilsonov predajca)  by  nás  bonzol  drsnému  Daveovi (môžeme predávať len dve položky v cene ako má SW).
Rozdávali  sme podpisové  karty  a  kecali  o  KOMARE  a  King  Crimson (ľudia chcú stále počuť moje zážitky s Patom Mastelottom).   Zrazu  prišla  kapela  bez  SW  a  začala  podpisovať  platne  a  CD.  Adam  Holzman  (klávesák, hrával s Milesom Davisom)  na  mňa  stále  ukazoval  a  kričal  na  ľudí,  nech Wilsonove CD  dajú podpísať  aj mne,  že  som  nahral  super  sólo  do  skladby Detonation!  Ako  by  sa  zastavil  čas,  keď  to  povedal.  Všetci  na  mňa  pozerali,  tak som vybral  fixu… (napätie  ako  v  Hitchcockovom  filme,  vysoké  sláky… ľudia  zamrazený  v čase).
BUM!!!  AKCIA!!!  Čas  beží  normálne  a  všetci idú za gitaristom Alexom  Hutchinsom…  Neverili,  že  som  to  sólo nahral naozaj ja a Holzmanov  pokrik  brali  ako nevydarený  vtip.  Zavrel  som  teda  fixu.

Prišiel  za  mnou  super  gay…  ženský  kabát, a tak… ukazoval  mi  vinyl To The Bone,  chytil  ma  za  ruku,  na  hlave  mal  hrozný  klobúk  a  povedal  mi:

–  “Hello…heh, ty  si  fakt  na  albume?”

–  “Áno  som,  veď  Adam  to  tu  povedal”

–  “Heh,  ale  fakt?  Nie, že  to  podpíšeš  a nie si  tam…  a prečo  nie si  na  turné so SW?”

Riadne sa tackal a v kuse mi pozeral do očí…

–  “Pôjdeme  ku  mne  potom  na  pivo  na  byt?”  (Váhavo  na  mňa  hľadí  a  drží  vynil  stále  v  ruke)

–  “Nepôjdeme  !!!”  (už  opäť  zatváram  fixu)

–  “Ok,  ok,  ok,  ok. “

Dal  som  mu  podpis  a  otočil  som sa.  Chvíľu  na  mňa  pozeral  a  odtackal. Prišiel  ku  mne  Wilsonov  gitarista,  urobil  si  miesto  na  mojom  stole,  kde som  mal  tričko, 2  druhy CD  a  začal  podpisovať  ľudom  album To The  Bone.

Skríkol  som:  (len tak trochu,  milo)

–  “Heeey.  Ako  sa  máš??”  (hhe  hahaha  xixi , blbečku,  pomyslel  som  si)

–  “Oouuu  Dave,  super  cool,  hehe”

–  “Podpisuješ  CD,  na  ktorom  nehráš  ty,  ale  ja,  hahahaha  hehehehehehe, hihiihi, ľudia  mi  neveria,  že  tam  hrám  ja”

Do  toho sa opäť ozval Adam  Holzman, kričal a ukazoval na mňa prstom v strede obrovského davu:

–  “Dajte  podpísať  Davidovi,  on  nahral  super  sólo  do  Detonation”

Chodba  sa  vyprázdnila  a  šli  sme  na  náš  hostel.  Stevenov  pódiový  technik  mi  navrhol  zobrať  veci  do  kamióna,  aby  sme  ich  stále  nevláčili my v aute.

Ešte sme  si  dali pivo  na  recepcii.

Ďalší  deň  sme mali voľno. Štvorhodinová  cesta  do  Wroclawi.  Ale konečne sme sa poriadne najedli. Pečené  koleno  pre  dve  osoby  a  niekoľko  pív. Zjedli sme to údené koleno To The Bone (do kosti).

Wroclaw je krásne mesto.

Od  Beggsa  mi  email  ešte  neprišiel,  no  poslal  som  ja  email  Ben Frostovi  a  Jan  Bangovi. Možno vznikne nový projekt na Hevhetia festival 2018.

Píšem si s Davidom Tornom.

Dnes  posledný koncert v Zabrze  v Poľsku…