17.2. 2018 09:20
Z pódia mi zamával Steven. Riešil tam niečo so spúšťačom laptopu a vizualistom.
O 17:30 začala zvukovka SW, my sme odišli do jedálne, že niečo zajeme. Jedlo tam ale bolo úplne nedotknuté, krásne naaranžované na švédskych stoloch… Báli sme sa toho dotknúť, že nás tvrdý Dave vydrbe, veď prvý má asi jesť toto skvelé vegetariánske jedlo SW. Mali tam napríklad sójový gulášik, paradajky, baklažánik, vegánsky pudinček a ešte nejakú trávu, akúsi špeciálnu ryžu a cibuľu…
Neodolal som a drzo som si načerpal zo zdravého gulášiku. Kvaplo mi z neho na stôl, keď som si naberal ryžu, takže SW asi aj zistil, že jedol niekto skôr ako on.
O 18:30 prišla na rad moja superrýchla zvukovka. “Great David, super easy”.
Jakuba Tirča som trocha zaučil, ako má moje veci odpratať z pódia, a šli sme ešte raz, teraz už “oficiálne” na večeru do zdravého kútika. Sedel tam Steven, usmiali sme sa na seba. Prisadol som si a opýtal som sa, že ako sa má. Povedal, že ok a ja , že tiež ok, keď sa opýtal on…Tak ok… a odišiel.
Dal som si ešte za hlt toho guľášiku a nabral som si do hlbokých vrecák Coca Colu a minerálky.
O 19:20, na sekundu presne začínam hrať. Obrovský display, ktorý ma v ruke tvrdý Dave ma odštartuje.
“Go on stage and roll it David” poprial mi Dave.
Po koncerte s Kubom rýchlo balíme veci a ideme k Jankovi Suzinovi, ktorý pri vstupe predával 2 druhy, CD a tričko.
Stojíme na chodbe…
O 20:05 začal hrať SW, zatvorili sme dvere do sály, aby sme sa mohli rozprávať. Odbehli sme na pivko vedľa do baru. Janko mal narodky.
O 21:10 ohlásil SW pauzu. Masa ľudí pri stole s CD a tričkami.
Prišiel ku mne Poliak Daniel Wojtysiak a daroval mi zmenšený model mojej gitary, vyrobený z dreva. Veľmi ma to potešilo. Prichádza Nemec, ktorý videl pred dvoma rokmi KOMARU ( v rámci oRKomara tour) v Nemecku a dáva si podpisovať CD. Poprial mi všetko dobré.
21:25. Začína hrať SW svoju dlhšiu časť koncertu. Znovu sme odbehli na pivo. Potiahol som z cigy Davida Suchára, ktorému som vybavil novinársky pas na fotenie a lístok zadara.
23:20 končí SW koncert. Masa, obrovská masa ľudí sa valí na náš stôl s CD a tričkami. Napadlo ma vyložiť toho viac, ale Adam (Wilsonov predajca) by nás bonzol drsnému Daveovi (môžeme predávať len dve položky v cene ako má SW).
Rozdávali sme podpisové karty a kecali o KOMARE a King Crimson (ľudia chcú stále počuť moje zážitky s Patom Mastelottom). Zrazu prišla kapela bez SW a začala podpisovať platne a CD. Adam Holzman (klávesák, hrával s Milesom Davisom) na mňa stále ukazoval a kričal na ľudí, nech Wilsonove CD dajú podpísať aj mne, že som nahral super sólo do skladby Detonation! Ako by sa zastavil čas, keď to povedal. Všetci na mňa pozerali, tak som vybral fixu… (napätie ako v Hitchcockovom filme, vysoké sláky… ľudia zamrazený v čase).
BUM!!! AKCIA!!! Čas beží normálne a všetci idú za gitaristom Alexom Hutchinsom… Neverili, že som to sólo nahral naozaj ja a Holzmanov pokrik brali ako nevydarený vtip. Zavrel som teda fixu.
Prišiel za mnou super gay… ženský kabát, a tak… ukazoval mi vinyl To The Bone, chytil ma za ruku, na hlave mal hrozný klobúk a povedal mi:
– “Hello…heh, ty si fakt na albume?”
– “Áno som, veď Adam to tu povedal”
– “Heh, ale fakt? Nie, že to podpíšeš a nie si tam… a prečo nie si na turné so SW?”
Riadne sa tackal a v kuse mi pozeral do očí…
– “Pôjdeme ku mne potom na pivo na byt?” (Váhavo na mňa hľadí a drží vynil stále v ruke)
– “Nepôjdeme !!!” (už opäť zatváram fixu)
– “Ok, ok, ok, ok. “
Dal som mu podpis a otočil som sa. Chvíľu na mňa pozeral a odtackal. Prišiel ku mne Wilsonov gitarista, urobil si miesto na mojom stole, kde som mal tričko, 2 druhy CD a začal podpisovať ľudom album To The Bone.
Skríkol som: (len tak trochu, milo)
– “Heeey. Ako sa máš??” (hhe hahaha xixi , blbečku, pomyslel som si)
– “Oouuu Dave, super cool, hehe”
– “Podpisuješ CD, na ktorom nehráš ty, ale ja, hahahaha hehehehehehe, hihiihi, ľudia mi neveria, že tam hrám ja”
Do toho sa opäť ozval Adam Holzman, kričal a ukazoval na mňa prstom v strede obrovského davu:
– “Dajte podpísať Davidovi, on nahral super sólo do Detonation”
Chodba sa vyprázdnila a šli sme na náš hostel. Stevenov pódiový technik mi navrhol zobrať veci do kamióna, aby sme ich stále nevláčili my v aute.
Ešte sme si dali pivo na recepcii.
Ďalší deň sme mali voľno. Štvorhodinová cesta do Wroclawi. Ale konečne sme sa poriadne najedli. Pečené koleno pre dve osoby a niekoľko pív. Zjedli sme to údené koleno To The Bone (do kosti).
Wroclaw je krásne mesto.
Od Beggsa mi email ešte neprišiel, no poslal som ja email Ben Frostovi a Jan Bangovi. Možno vznikne nový projekt na Hevhetia festival 2018.
Píšem si s Davidom Tornom.
Dnes posledný koncert v Zabrze v Poľsku…
David Kollar's Diary 