Krátka predstava počas cesty po Rumunsku. Zapísané na A5 (objavené po siedmich rokoch pri sťahovaní štúdia) počas jazdy v dodávke na serpentínach. Videl som ako chudobné deti predávajú turistom rôzne veci.

Hory som sa veľmi bál. Bál som sa jej hlavne v noci. Pod hviezdnou oblohou vyzerala ako obrovská morská vlna valiaca sa na našu malú dedinu v doline. Cez ceň som ju nenávidel, pretože sme na jej vrchole pri ceste museli s Irinou predávať syry, ktoré matka počas nocí pripravovala. Zabezpečilo nám to pár peňazí na lieky pre deda a na zverolekára pre dobytok. S Irinou sme vyrážali skoro ráno. Držala ma pevne za ruku, niekedy ma doslova vliekla po okraji cesty. Museli sme si vždy nájsť vhodné miesto na predaj. Ja som stál pri ceste, v rukách som držal syry a lákal som na ne turistov, ktorí prechádzali horou na autách. Veľmi som sa hanbil, občas som chcel utiecť preč, niekde do tej tmavej vlny, no Irina ma nespúšťala z očí. Dávala na mňa stále pozor.
Z hory sme sa vracali vždy pred večerou. Mama údila syr, otec sa staral o dobytok a dedo vždy niečo hundral z postele. Takto sa to opakovalo niekoľko nekonečných období. 

Turistov chodilo čoraz menej. Väčšinou zastavili auto, vytiahli mapu a snažili sa nás zvláštnou rečou opýtať, kde je nejaké miesto, ktoré hľadali. Neviem presne, čo hľadali, lebo všetko s nimi riešila Irina. Trocha rozumela ich jazyku.
Otec bol veľmi zúfalý. Takmer všetky syry sme nosili večer domov. Ak som cestou nejaký zjedol, dostal som výprask. Nenávidel som syr, horu a turistov.

Jedného dňa nám sused priniesol psíka. Bola to sučka a čakala mláďatká. Chcel ju utopiť, ale otec sa jej ujal. Veľmi som si ju obľúbil a aj ona mňa. Pomenoval som ju Irina, po mojej sestre, ktorá zomrela na zápal pľúc.

Do hory som chodieval s Irinou a jej mláďatami. Veľmi som ich ľúbil. Občas som Irinu pohladil po hlave, ako to robievala moja sestra mne. Syry sa už vôbec nepredávali, dedo zomrel, museli sme sa sami s matkou starať o otca, ktorý ležal so zápalom pľúc.

Jedného dňa šla matka na horu so mnou. Irina a mláďatá sa správali veľmi čudne. Držali sa blízko mňa, v horúčave ani neotvorili ústa. Matka rozložila stan. Zastavili sa turisti, bolo ich veľmi veľa. Obrovský autobus plný detí a rodičov. Vrhli sa k Irine a hlavne k mláďatám. Dohovárali sa s matkou.

Predala ich…

autor obrázku: Barborka Kollarova

…