V roku 2018 sa v mojom hudobnom a samozrejme aj osobnom živote udialo veľmi veľa dobrých vecí. Zlé vôbec nič (vďaka tam hore!)
Niektoré na prvý pohľad vyzerali ako prehry, no vo finále to boli veľké výhry.
Koncert s Erikom Truffazom napríklad. To bola pre mňa naozaj zúfalá situácia (klikni na meno).
Zapísal som si do môjho diára, ktorý nosím v ľavom vrecku pár situácií a zistení, ktoré som odpozoroval, prípadne sa snažil pochopiť, niekde počul a inšpirovali ma, alebo som sa s nimi musel konfrontovať.
1. Psychické a fyzické zdravie.
V lete veľmi veľa bicyklujem, nepoužívam takmer vôbec moju starú Hondu Accord Coupé USA 2000. Mám k nej citový vzťah, no vôbec sa o ňu nestarám už 7 rokov (okrem bŕzd, oleja, vody do ostrekovačov, STK, emisnej a tak ďalej).
Začiatkom roka som si nevedel predstaviť spánok bez Neurolu. Bál som sa, že zomriem v spánku, panické attacky niekoľko krát za deň. V mojom okolí zomrelo niekoľko mladých ľudi…
Navštevoval som psychologičku, ktorá o tom čo som jej hovoril mohla napísať diplomovú prácu. Myšlienkové pochody na niekoľko strán. Pri Rorschachovom teste sme strávili dve hodiny. Povedala mi, že mám vysokú krivku prežívania radosti a veľmi hlbokú krivku prežívania smútku. To je vraj dobré pre moju prácu…
Prišla jar a ja som mohol vytiahnuť bicykel.
Depky odišli. Oveľa lepšie sa mi začalo pracovať. Neodkladať aj nepodstatné veci a mať systém (nie tak dávno to krásne fungovalo).
Na jeseň som začal opäť chodievať na kruhové a funkčné tréningy a to 3x do týždňa.
Každé ráno (mimo tréningov) sa 40 minút prechádzam okolo Torysy (blízko mojho štúdia na Požiarnickej).
Naozaj to funguje. Nepotrebujem Neurol a cítim sa veľmi dobre. Jednorázový pohyb, ako bicyklovanie, dlhodobo prestane mať účinok.
Treba ho striedať.
Psychické zdravie vyžaduje prevenciu a údržbu rovnako, ako fyzické. Od istého veku 🙂
2. Mať systém a plán, byť otcom, …
Každé ráno (okrem víkendu) odveziem autom dcéru do školy, cestou do štúdia urobím nákup. V štúdiu som od cca 8:30 (okrem dní, keď mám tréningy, vtedy od 9:30 cca) do 14:00. Vypočujem si čo som nahral predošlý deň a píšem si poznámky k úpravám. Pracujem na mojích hudobných projektoch, alebo hudbe k filmu. Ak mám emailovú prácu, alebo behanie po úradoch tak to vybavím do 14:00. Cvičím na gitare.
Potom sa prepnem na mód otec a cestujem do školy pre dcéru.
Otcom som do cca 17-18:00 (domáce úlohy, klavír, humor, prechádzka, kamošky,…)
Takto fungujem takmer každý deň okrem víkendov. Počítač zo štúdia domov nenosím. Pracujem len u seba v štúdiu.
3. Socializuj sa, ale dávaj pozor, kde a s kým, všetko s mierou.
Cca po 17 tej – 18:00 chodievam v lete na bicykel a v zime pešo do centra (cca 35-40 min). Idem si sadnúť na dobré pivo a porozprávať sa s ľuďmi (max do 20:30- 21:00, aby som bol ešte s dcérou, pohrali sa a šli spať). Piatok a sobota s Jankou vínko na balkóne.
Cestou počúvam hudbu, ktorú som nahral, prípadne analyzujem hudbu iných autorov. Roky som mal zásadu nevysedávať na pive s muzikantmi. 90% konverzácie bolo porovnávanie sa, alebo porovnávanie mňa s niekým iným. Nezmyselné rady do môjho života. Zastávanie sa rockových, jazzových hviezd a ich nesmrteľnosti.
Myslím tých 5 mien, ktoré každý pozná, ostatné mená sú nepodstatné, lebo ich nepozná toľko veľa ludí. Sme naučení, že ak si v niečom naozaj dobrý tak musíš byť bohatý a známy. Ak bohatý tak aj krásny.
Začal som sa teda pri pive stretávať s ľudmi z iných profesií.
Spoznal som pár skvelých ľudí a prišiel na kopec zaujímavých vecí.
No prišiel som aj na to, že netreba chodievať často na jedno miesto, pretože to odburáva vzájomný rešpekt a úctu (v niektorých prípadoch).
Od zvierat sa líšime aj tým, že potláčame svoje pudy, no alkohol dokáže nemožné…
Samozrejme ak nestíham tak bod 3 vypadáva a idem do štúdia večer pracovať.
4. Občas je lepšie byť usmiaty, byť ticho alebo milý, ako mať pravdu…
Prichádzam na to, že pravda neexistuje, nahrádza ju konšpirácia, domnienka, slovná improvizácia (narážam aj na bod 3).
Je to len slovo. Je veľmi subjektívna a riadená subjektívnym pocitom. Používa sa pri konfrontácii, alebo ju dokáže sama vytvárať.
Na čo by bola človeku na opustenom ostrove? “Som tu sám a mám vo všetkom pravdu!”
Pravda je fakt: autobus meškal, on ho zabil, spadlo lietadlo, alebo niekto niekoho napadol.
Príčina je vždy subjektívna.
Lietadlo spadlo lebo, zlyhal človek, človek povie, že zlyhal stroj…
Čo je pravda? “Neverím tomu čo hovoria, lebo tamtí hovorili inak…. a ja to cítim inak”
Žijeme v dobe spochybňovania, manipulácie, veľmi prefíkanej manipulácie a ideológie.
Každý má vlastne svoju pravdu a tie keď sa stretnú minimálne dve, tak sa spustí chemická reakcia. Pravda by sa v týchto prípadoch mohla volať názor?
Ale môže mať niekto nejaký názor na pravdu? Asi hej…, ale to by mohla byť tiež pravda…. Pravdepodobne pravda.
Máme farebné televízory, no veci chceme vidieť čierno bielo.
Ľahšie sa takto žije.
Do stola bije hlupák, alebo opitý chudák.
5. Doťahovať veci do konca.
Spôsobí to kľudnejší spánok a čistejší hardisc. Po čase človek zistí, koľko toho stihol spraviť a občas ani nevie ako a kedy.
6. Čas mení minulosť a okolnosti.
Toto sa mi stále nedarí pochopiť. Prečo dospelý človek dokáže povedať, alebo urobiť radikálne, vulgárne veci, ublížiť s najhorším úmyslom a nakoniec dať hlavu do piesku? Prípadne sa “iba” chovať zle.
A: “Si hlúpe B a vypadni z môjho života”
B: “Je mi z toho smutno, že sa takto bavíme, vysvetlíme si to, nemusíme to preháňať.”
A: “Povedalo som ti, vypadni z môjho života!!!”
O pár rokov neskôr zbytok ABECEDY hovorí k B:
ABCeDa: “Veď už nebuď ako decko a zájdi navštíviť A, pýtalo sa na teba”
B: “Ale veď, mi povedalo, že ….”
ABCeDa: “Nebuď ako malé!!! Normálne mu zavolaj!
Šialené… teda podľa mňa….
Dospelý človek by sa mal chovať zodpovedne. Opakovaná chyba je voľba.
Viac som si toho nezapísal, ale zapísal som si, že sa polepším aj v zapisovaní si.
Zaplatil som MasterClass s Tom Morellom z AUDIOSLAVE a RAGE AGAINST THE MACHINE, makám na EP s Erikom Truffazom a pracujem na hudbe k filmu.
Január bude šialený, a dúfam, že celý rok.
…
Prajem všetko dobré v roku 2019.
David
text zatiaľ neprešiel gramatickou korektúrou, neviem ani či by prešiel.
David Kollar's Diary 