13.2.2019 11:33
Deň pred koncertom som si v detskej izbe rozložil laptop, zvukovú kartu a gitaru. Doma mám aj Fresher SG z 1981, ktorú som našiel u Janky v skrini po jej nebohom otcovi, keď sme spolu začali chodiť. Gitaru som dal dávno do kopy, no hrám už roky na mojej hybridnej gitare od Ruda Sivčáka.
Pripravil som si krátky 22 min. set.
SET:
– začnem introm, len elegtrická gitara, stereo reverb, technika pravého prsta na hmatníku a zároveň hranie ľavej ruky
– dostanem sa do tónini C- a spustím úvodnú skladbu z albumu s Arve Henriksenom
– prejdem do G-, kde zahrám variáciu skladby Beyond the iCloud v rockovejšom prevedení
– podladím gitaru a prejdem do skladby Denser a z nej vypálim do KOMARA Remixu Dirty Smelly od Tomáša Mutinu.
Večer som si od oca požičal auto a zbalil veci. Vstal som niečo po 4tej ráno a prehral si koncertný set. Zistil som, že som si zabudol zobrať stojan na kláves na výrobu stola na pódiu. Hlavou mi vŕtala myšlienka Jakuba Tirča, ktorý šiel so mnou ako technik. Zavolal mi, aby som zobral na predaj aj nejaké CD. Nechcel som ich vláčiť, ale pre istotu som so stojanom zobral zo štúdia aj môj kufor s CDčkami a tričkami.
Šli sme spolu s Jankou. Cesta šla hladko. Do Bratislavy sme dorazili pár minút po 15tej.
Ubytovali sme sa blízko Refinery Gallery.
Dole ma už čakal môj tím: Peter Ondruš, Jakub Tirčo a Janka.
Prišli sme Petrovým autom pred Refinery. Hneď ma zvítal Nick Beggs a povedal, že sú po zvukovke a môžem ísť ja. Bežal som na pódium spolu s Jakubom. Pripravili sme veci a prešiel som si v priebehu 5 min môj set. Odposluchy som nepotreboval, šiel som len cez slúchadlá z mojej zvukovej karty.
Vrátili sme sa do šatne a s Jakubom sme sa šli najesť. Dali sme si niečo zo Stevenovho vegánského jedálnička. V šatni ostal Peter, Janka a jeho kamarát ortopéd Tomáš.
Na chodbe som stretol Stevena a prehodili sme pár slov.
Koncert začal nie o 19:30, ale 19:25. Cítil som sa ako zápasník pred vstupom do arény.
Stále som mal v hlave radu Erika Truffaza “hraj rockovo”.
Stevenov technik mi povedal “go man go” a ja som vykročil schodmi hore na pódium. Ľudia tlieskali. Nasadil som si slúchadlá a začal. Ostal som sám vo svojom svete. Je to celkom nepríjemný pocit hrať takto sám. Zdalo sa mi, že som na pódiu 2 hodiny, no bolo to iba 20 min. Zabudol som zahrať úvodnú skladbu z albumu s Arvem.
Zošiel som dole z pódia a Jakub mi šiel zbaliť veci. Nahádzal ich na kopu, aby sme sa čím skôr odpratali z pódia. Pretriedil som káble, trafá a naukladal do kufra. Vyrazil k stolíku, kde sa predávali CD. To bol náš point.
Stretol som niekoľko ľudí, ktorí sa ma trápne pýtali, kedy budem hrať…
Steven už začal a stále sa niekto valil do sály.
Počas Stevenovho koncertu som stál pri stolíkoch s CD. Peter Ondruš mi s tým veľmi pomohol. Komunikoval s ľudmi. Predali sme toho celkom dosť. Spoznal som veľmi veľa zaujímavých ľudí a netušil som koľko mladých ľudí má moju knihu. Naozaj ma to potešilo a nakoplo.
Po koncerte som hneď písal Erikovi Truffazovi ako som dopadol. Krátka debata s Marekom Sálkom a jeho priateľmi.
V Bratislave som v minulosti odmietol niekoľko spoluprác a s niektorými ľudmi nemám naozaj chuť komunikovať. Všimol som si, že došli presne po mojom vystúpení.
Po Stevenovom koncerte som sa s ním v šatni rozlúčil.
Úplne mu odišiel hlas. Nemohol ani rozprávať. Objali sme sa a rozišli.
Peter Ondruš nás s Jankou hodil na hotel. Šli sme hneď spať.
Ráno sme v Ikea kúpili kreslo do obývačky a vyrazili do Prešova.
Cestou som mal niekoľko telefonátov ohľadom koncertu a gratulačnú sms od Erika Truffaza.
Dostal som email, že Cd s Arve Henriksenom je nominované na Radio Head Awards.
Cesta trvala 4 hodiny. Vyložili sme v mojom štúdiu veci a šli domov.
Výlet sa vydaril.
Ďakujem vám Peter Ondruš, Janka, Jakub Tirčo, Jano Sudzina a všetkým ľudom, ktorí ma podporujú.
David
PS: Aktuálny rozhovor so mnou
http://frontman.cz/david-kollar-byt-muzikant-je-beh-na-dlhu-a-takmer-nekonecnu-trat
David Kollar's Diary 