5 dní v Berlíne.

27.4.2019 04:53

Letisko Košice. 3:15 budík, 3:45 odchod z domu taxíkom.
Sedím na letisku. Gitara šla do podpalubia v tvrdom kufri, dúfam, že to prežije….
Platiť extra seat je sa tento krát nedalo. Bohužiaľ letecké spoločnosti zrušili označovanie batožiny “krehká”. Ľudia vraj reklamovali darčeky v kufri…
No k hudobným nástrojom by mohli pristupovať trocha inak.
O necelú hodinu štartujeme do Varšavy. Neznášam lietanie, no ísť autom do Berlína je masaker. Tento týždeň som urobil ďalšiu skladbu na môj album s Erikom Truffazom. Máme už 32 min muziky. Písal, že nahráva s kapelou a nemôže sa teraz albumu venovať. Nevadí.

V Berlíne budem hrať a nahrávať s Bernhardom Wostheinrichom. Bernhard je veľmi dobrý hudobník v rámci elektronickej hudby. Včera som v štúdiu počúval jeho nahrávky na BandCampe. Prišla ponuka na koncert s Arvem v Budapešti, no v ponúknutý termín nemôže.

Na letisku v Košiciach zatiaľ nikto len ja.
Jožko Wittner včera vyhral hlavný zápas v Oktagone. Mám z toho radosť. Šikovný, mladý a skromný chalan. Držím mu palce a verím, že ho čaká sľubná kariéra.

STOP

10:31
Sedím v lietadle.
Trocha to s nami hádže. Na svoj fan page som nahral video, ako mi nakladajú gitaru do podpalubia. Teda, nie nakladajú, ale hádže mi ju tam jeden kkt.
Ukážem to v Berlíne panej na Check ine.
Neznášam pozerať sa na krídlo. Máme mierne turbulencie.
Strašne s nami hádže, spadne mi laptop. Odložím ho radšej!

18:51 30.4.2019 – vo vzduchu
Sedím v lietadle z Berlína do Varšavy. Bol to výborný výlet. Bernhard mi ukázal mesto. Veľmi som si Berlín a Bernharda obľúbil. Mimo toho je to veľmi zaujímavý hudobník. Páči sa mi, ako pracuje s elektronikou a zároveň hraje na synťáku. Má veľmi svojské akordy a polyrytmi. V štúdiu sme nahrali vyše 90 minút improvizácií. Bol to jednoducho zážitok. Nahraný materiál potrebujeme postrihať a dať tomu formu albumu. Čoskoro sa do toho pustíme. Odohrali sme aj koncert s Bernhardovým kamarátom Volkerom Lankowom. Volker hral na elektrické perkusie.

Je super, že som sa stretol aj s Davidom Suchárom. Nie len preto, že nám urobil fotky, ale aj preto, že som si mal s kým dať viacej, ako jedno pivo. Prekvapilo ma, ako nemci chodia na jedno pivo. Teda Nemci, s ktorými som bol ja.
Prejdeme aj 20 minút pešo do pubu, kde je ich vysnívané výborné pivo. Ja si dám veľké, on malé a zaplatí a ideme preč. Prišlo mi to, ako keď ide v nedeľu rodinka s deťmi do mesta na koláčik. Mne sa jedno pivo vypiť nechce. Nemá to pre mňa zmysel. Radšej si nedám ani jedno.
Každopádne boli sme super partia.
Stále pozerám na motor lietadla. Je to také vrtuľové. Fakt to neznášam. Premýšľam, či si mám pri páde držať hlavu, alebo sa mám držať sedadla.

Bernhard mi porozprával veľa o histórií mesta a architektúre.
V Berlíne ja bus 101, v rámci hromadnej dopravy. Ten chodí cez celé mesto a dajú sa vidieť všetky zásadné veci. Turisti o tom nevedia.
Bol to veľmi plodný výlet.
Ubytovanie bolo skvelé. Býval som v hoteli v časti Kreuzberg. Je to časť blízko hranice východného Berlína.
V podstate som býval v tureckej štvrti.

Prvý deň som sa stretol aj s Markusom Reuterom. Gitaristom Tonyho Levina. Boli sme spolu s jeho mexickým študentom a filmovým zvukárom z Mexiko city. Bol u Markusa na workshope.
Veľmi dobre sme sa porozprávali. S mexikáncom sme zašli ešte na dve pivá a porozprával som mu niečo o Slovenku a Poľsku. Veľmi ho to zaujímalo. Mám mu poslať nejakú hudbu, ktorú ukáže režisérom v Mexiku. Rozoberali sme hlavne poľské divadlo a jeho časté odkazy na vojnu.

Inak veľmi ťažko sa mi o históii rozpráva pred Nemcami, pretože stále natrafím na 2. svetovú vojnu, na ktorú oni nie sú až tak hrdí. Neberú to že to boli oni, ale nacisti, no napriek tomu je to nepríjemné. Hovoriť o krásnom divadle v Ruinach v Gliwiciach, kde bola operácia Gliwická veža. Neskor bombardované divadlo a zastrelení ľudia. Ťažko o tom takto hovoriť Nemcom.
“Keď Nemci zbombardovali divadlo, tak z neho ostala ruina a v tej sa robí krásny festival”…a podobne.