17.9.2010 6:24

 

Už tretí deň vstávam skoro ráno. Idem pomáhať ocovi na stavbu. Je to obec Kráľovce pri Košiciach.  Dávame tam do kopy čističku odpadových vôd.
Je to obrovská jama. Počasie je príšerné. Stále prší a fúka vietor. Každý večer si musím dať pred spaním Paralen, aby som náhodou neprechladol.
Väčšinou vozím betón vo fúriku, vykladám a prekladám betónové tvárnice, ktoré sú veľmi ťažké, a to nehovorím ako, keď nasiaknú dažďovou vodou.

Včera sme mali vypratať jamu v hĺbke 6m o priemere asi 200m2. Všade na zemi bolo bahno po záplavách. V bahne ležal starý gauč, fľaše, dosky, matrace, všetok bordel nanosený za posledných 11 rokov. Keď sme po rebríku zošli dole, rozutekali sa potkany. Môj kolega Stano, ich lopatou pozabíjal. V bahne sa váľali sumčeky a žaby.
Bol tam neskutočný smrad. Bager nám cez otvor, ktorým sme zošli dole spustil varechu, na ktorú sme lopatami hádzali ten humus. Trvalo to viac ako 3 hodiny. Ten humus som mal všade vo vlasoch. Večer som došiel domov úplne unavený.
Mrzí ma, že som sa tri dni nevenoval hudbe. Nedodržal svoj denný plán, ale nevládzem ani žiť. Som úplne vyčerpaný.
Mám na sebe kopec práce, no musím makať na stavbe. Potrebujem zarobiť nejaké peniaze. Mám rodinu a zodpovednosť.
Musím na sebe makať koľko sa len dá a verím, že sa to časom zmení.
Nemôžem už písať, lebo vyrážame na stavbu.

 
18.9. 2010 00:16
Už včerajší deň bol veľmi zlý. Práca na stavbe bola hrozná. Celý deň pršalo. Betónovali sme, ako blázni. Skladali sme a rozkladali lešenie. Miestami som mal pocit, že odpadnem. Po práci sme museli všetko zbaliť, naložiť do dodávky a vyložiť na ďalšej stavbe v Prešove. Veľmi by som chcel hrať, len ma hrozne bolia ruky od lopaty. Bolia ma aj nohy. Potrebujem si aspoň deň oddýchnuť. Zajtra pôjdem do Fintíc a vyskúšam môj nový reverb od firmy Boss. Objednal som ho na inzerát. Mrzí ma, že som musel predať Looper RC2, no reverb sa mi zíde viac. Zvýši sa mi 120euro. Aspoň niečo. V hlave mi stále hrá hudba. Teším sa na zajtra, teda na dnes, už je po polnoci. Musím to nejako prežiť a vydržať.
Minule ma na stavbe v Župčanoch stretla triedna zo strednej školy. Trocha som sa hanbil. Do normálnej 8 hod denne práce už ísť nechcem. Na stavbe mám flexibilnú pracovnú dobu a nemusím nikomu vysvetľovať, že v piatok neprídem, lebo mám koncert…

Napísal som si počas prestávok poviedku o tatrovkárovi, ktorý si myslí, že divadlo Jonáša Záborského sa volá podľa svedomitého robotníka. Snaží sa poctivo pracovať a miluje svoju Tatru. Jedného dňa sa mu v noci pokazí pri lese. Prespáva v nej a zažíva rôzne veci.
Bežím spať