28.7. 2019
07:21
Niekoľko dní pred festivalom som si pripravoval zvukové palety u seba v štúdiu. Chodievam tam dvakrát denne. Trávim tam 7-8 hodín. Niekedy aj viac.
Naučil som sa hrať Chorú bábiku (poslal mi ju Juro Haško) od Čajkovského. Chceme ju s Erikom hrať na festivale a dať ju na spoločný album, na ktorom pracujem.
Z Prešova sme vyrazili krátko pred 10:00. Ja, môj brat a Ľubo Krajňák.
Na hotel sme dorazili okolo 14:00, asi hodinu pred Erikom.
Erik mi zaklopal na dvere a prešli sme si skladby z môjho albumu s Arve Henriksenom, Čajkovského a časť koncertu sme nechali na náhodu. Erik sa ma vždy opýta, ako sa mám či sa mi darí a poďakuje mi, že som ho pozval. Mám pocit, že si dosť dobre neuvedomujem, čo sa deje. Teda uvedomujem, ale asi nie úplne. Celé je to šialené. Arve mi napísal SMS a poprial mi úspešný koncert. Písal som si so Stevenom Wilsonom o jeho novom štúdiu.
Je to ako v sne. Prezerám si SMSky a sú tam mená: Erik Truffaz, Arve Henriksen, Steven Wilson, otec, Adam Jones, Pat Mastelotto, mama a upomienka z Telekomu a Slovanetu.
Dorazili sme na festival a Erik mi povedal, aby sme hrali rockový koncert.
“Sme vonku David, ľudia pijú pivo, musíme hrať viac rockovo. ”
Vždy ma pred koncertom chytí taká vnútorná panika. Dúfam, že sa nič nepokazí a bude fungovať chémia. Taký adrenalín pred bojom.
Koncert až na malé technické problémy prebehol hladko. Dosť sme improvizovali a dostali sa niekam, kde sme ani netušili, že môžeme ísť. Erik mi hneď po koncerte povedal, aby sme “Rockovú improvizáciu” nahrali na album. Myslím, že nás publikum prijalo. Na to, že sme duo a vôbec neskúšame, sú tieto koncerty veľmi výnimočné aj práve preto. Na pódiu sa občas udejú veci, ktoré neviem ani pomenovať. Sú to pre mňa nepreniknuteľné tajomstvá.
Po koncerte sme chvíľu porozprávali a Erik šiel na hotel. Nasmiali sme sa ako malé deti. Vymenili sme si niekoľko vtipov. Ďalší deň ho čakala veľmi dlhá cesta domov. Povedal mi “See you in Paris” a pobozkal ma na líce. Hrám tam v októbri dva koncerty. S Arvem a pár dní na to so Zbigniewom Chojnackim v rámci Hevhetia festu.
Z letiska mi písal Erik:
“Ďakujem ti za pozvanie David. Bolo super sa s tebou zasa stretnúť a hrať. Dlho som sa takto nenasmial. Vidíme sa v Paríži. Napíš mi sms, keď dorazíš domov. ”
Ďakujeme za pozvanie na festival Slovenské alternatívne leto. Maroš Pavúk je zásadná postava v rámci kultúry na Slovensku.
. . .
Žiaľ bohu som sa v deň koncertu dozvedel smutnú správu. Zomrel Jožko Kukura. Môj dlhoročný priateľ, ktorý mi veľmi pomohol v mojich začiatkoch. Telefonoval anglicky, nemecky do všetkých možných klubov a zháňali sme koncerty, kade tade. Poprosil som ho, aby pomáhal aj Šebanovi. Pracoval v Prahe v nejakej ruskej firme. Vyučoval a prednášal o rôznych telekomunikačných technológiách v troch jazykoch. Keď dala EU sankcie Rusku, tak sa firma zavrela. Jožko si už v jeho veku nevedel nájsť prácu a vrátil sa po rokoch do Liptovského Mikuláša. Pár krát sme si minulý rok volali. Chcel som ho ísť navštíviť. Myslím, že zomrel aj na zlomené srdce kvôli tej práci. V Prahe bol sused Ludeka Sobotu, navštevovali sa, chodievali do divadla.
Je mi to veľmi ľúto. Už mám tam hore veľa kamarátov. Dúfam, že sa tam zoznámili a raz sa určite stretneme a nasmejeme.
“V potu tváře své budeš si svůj chléb dobývati.”
. . .
Pár dní pred koncertom som dostal jednu zaujímavú otázku.
Vyjadril si sa, že pri hre na gitaru aj pri skladaní hudby je najdôležitejšia originalita. Čím je
podľa teba, ako autora a hráča, špecifická tvoja vlastná tvorba?
Ak môžem, tak použijem výrok Andreja Tarkovského. Nazýval režiséra, ktorý si vytvoril
vlastný svet – Básnik Filmu.
“Básnik filmu sa nesnaží za každú cenu pochlebovať divákovi.
Jeho film je spojený s jeho životom, je to autorský film. Vedie nevyrovnaný boj s filmom
komerčným. Skôr či neskôr jeho tvorbu divák aj tak príjme.”
Každý z niečoho vychádza či už vedome alebo podvedome. Je dôležité nájsť si v umení jazyk, skrz ktorý sa dokáže autor vyjadrovať. Bez ohľadu na to, ako na to reaguje okolie. Vytrvalosťou a prepracovanosťou si jeho tvorba diváka, čitateľa, poslucháča tak či tak nájde. Nie každý hľadá v umení zábavu. Niekto v ňom hľadá aj múdreho spoločníka.
Ak sa mám analyticky zamyslieť …
Snažil som sa do mojej hry dostať gitarovú techniku,
využívať technológie (laptop, gitarové efekty, rôzne ladenia) na hľadanie si vlastného
gitarového a hudobného jazyka. Je potrebné mať vlastný pohľad a paletu farieb. Na
internete vidieť, že pohľad má dnes, kde kdo a na všetko, no myslím tým pohľad z rozhľadu.
Napríklad ak vezmem Tarkovského film Stalker. Prvý krát som ho nemohol dopozerať.
Pristihol som sa pri tom, ako o ňom rozprávam ľuďom asi 3 dni. Začal som si o filme čítať.
Pozrel som ho ešte raz a postupne sa mi začali otvárať rôzne asociácie. Úplne ma film pohltil. Pozrel som si aj ostatné filmy Tarkovského a veľmi pracne som si zohnal jeho knihy. Dlhé zábery, forma strihu a nehovoriac o myšlienkach, ktoré hovoria viacerými jazykmi.
V tomto zmysle by som špecifikoval originalitu ako vybočenie od zaužívaných súvislostí, ale s obsahom.
David Kollar's Diary 