11:55
23.8.2020
V Košiciach sa opäť konal Hevhetia Showcase festival a jazz bus.
Je to jedinečné podujatie široko ďaleko, ktoré dostane na jedno miesto muzikantov z Európy, promotérov a novinárov. Ide o to, aby sa prepojili navzájom. Vzniká, teda platforma, ktorá má veľkú tendenciu rozširovať sa a podporovať navzájom v týchto ťažkých časoch. Nemyslím len Corona časy, ale myslím aj presýtenie hudby na internete a v celom svete. Ponuka je väčšia ako dopyt. Hevhetia showcase sú vlastne 4 dni denno denného stretávania sa na besedách, workshopoch prednáškach, koncertoch, prehliadok mesta a galérii. Tento rok aj s výstavou obrazov a návštevou múzea Andyho Warhola s koncertom. Je to vlastne pracovný výlet pre obe strany. Samozrejme z toho profituje aj mesto, pretože ma 4 dni stovku turistov, ktorí míňajú peniaze a postupne šíria dobré meno. Možno by sa dalo zistiť kolo ľudí na základe ich odporúčaní postupne navštívili mesto za posledne roky v rámci Hevhetie. Hevhetia sa však nekoná len v Košiciach, ale ja v Budapešti, Gliwiciach, Paríži a budú cirok sa plánuje rozšíriť o ďalšie mestá.
Bohužiaľ som nemohol vystúpiť s mojím triom Erik Truffaz a Arve Henriksen. Bola to výzva aj pre mňa. Nie malá. Hrať sám, na záver festivalu.
Zapisoval som si len fragmenty, osobné pocity a pohľady. Bolo toho veľmi veľa. Mal som veľa práce s prípravami na moje koncerty a workshopy.
DEN 1.
Naložil som v Prešove gitary, kombá a všetky veci potrebné na moje koncerty a workshopy. Do Košíc som prišiel presne na otvorenie festivalu. Konalo sa v pasáži Kasární Kuturpark, kde viseli obrazy Števa Šoltisa, ktoré sme tam na otcovej dodávke doviezli 3 dni pred začatím. Úvodné slová, prípitok, všetci sme sa navzájom privítali a zoznámili. Hostí a umelcov prišlo kvôli Corone menej. Muselo sa improvizovať. Začínajú prvé koncerty, projekcie a prednášky. S Pawlom Kacmarczykom zháňame reštauráciu s cesnakovou polievkou. Mame dlhý rozhovor a tom, ako kopec muzikatov odchádza v Corone do Vietnamu. Je tam všetko lacné a dá sa vydržať nejaký čas bez koncertov. Pawel ma cez telefón prepája s organizátor festivalu v Krakowe. Úvodný deň je vždy náročný. Únava z cestovania…
Promotéri pristávali v Budapešti a neprestajne ich zvážali auta do Košíc.
K dispozícii bol aj Antikvariát pavilón na predaj CD a kníh Hevhetia.
Večer dve pivá v Pokhoi s kardiologičkou Katkou Hricovou a jej kamarátkou.
2. DEŇ.
Skoro ráno sa presúvam z penziónu do Kasární. V meste nechtiac počujem rozhovor zametačov:
“Tota Amerika še do šickeho montuje. Nemá ani vlastný štát, ukradli štáty Indiánom. Keby som ja bul prezident ta im vyhlašim vojnu a už neexistujú “
Míňam Aupark a začujem rozhovor bezdomovcov
“Môžem jebac toto divadlo tu”.
Niekoľko ranných vstupov do Radia Devín. Všetky diskusie sa streamovali aj na video.
Raňajky s Grzegorom Karnasom. Rozprávali sme sa o Showcasoch v iných krajinách a platforme, ktorú Jano Sudzina buduje.
Bol som ešte prestrihať a zvukovo upraviť koncert Szymona Klímu. Chystal som sa zároveň na moje dva workshopy. Workshop o gitare a elektronike a workshop o filmovej hudbe. Veľmi dlho som sa na ne pripravoval. Písal som si s John Van Tongerenom z USA. John je moj priateľ, ktorý spolupracoval niekoľko rokov s Hansom Zimmerom. Napísal som si aj poznámky z Masterclass s Zimmerom. Snažil som sa vysvetliť, aké je dôležité vytvárať si vlastné zvukové palety, ako použivať a pretvárať základné zvukové banky, ktoré má doma každý a preto znejú všetci rovnako. Ako si vytvárať hudobný denník.
Gitarový workshop som robil namiesto Bjorna Charlesa Dreyera, pretože kvôli Corone nakoniec z Nórska nedošiel.
Na oba workshopy došlo zhruba 30 ľudí. Mal som celkom trému. Netušil som či ich to zaujíma.
(body z workshopov zverejním neskôr).
Po workshope za mnou chodili nadšení mladí ľudia. Mal som veľkú radosť. Došiel za mnou redaktor z Jazz Magazíne Paríž a ponúkol mi rozhovor. Amro Salah, organizátor jazz festu v Egypte ma poprosil, či by som pre študentov neurobil na ďalší rok takýto workshop aj tam. Zbalil som si veci a šiel na obed. Po obede som navštívil prednášku Petra Katinu o Nórskej hudbe. Púšťal nahrávky a dozvedel som sa veľa zaujímavých nórskych mien.
Napr.: Agathe Backer Grondahl, Anne Nordhheim alebo Terhe Gewelt.
Stihol som aj koncert Voicingers AllStar band z (PL). Poliaci sú proste skvelí muzikanti. Všetky koncerty bolo naozaj namakané. Krátke stretko s Igorom Vidom, Amrom Salahom a dlhé interview pre Jazz Magazin Paris.
Večer v Beer house niekoľko pív s mojím priateľom a kurátorom Viedenskej Galérie Mirom Haľákom. Bavili sme sa o hudbe. Boli to celkom výbušné debaty. Prirovnávania hudby k obrazom a dilenatov ku kritikom. Každý má dnes názor a musí ho za každú cenu povedať. Životy vo vnútonej demagógii a pocit stredu vesmíru.
Zistil som, že šport a hudba majú niečo predsa spoločné. Publikum alebo fanúšikov. Niektorí sú múdrejší a šikovnejší ako muzikant alebo futbalista. Svoj názor vyjadrujú radi, nahlas a poučne. No tmu za sebou nevidia. Niekto tu na nás z lietadla vysypuje tento prášok. Na tak malú zem ho sem sypú strašne veľa. Vedľajšie účinky zrovnáva pivo v kolektívnej pravde.
No v pive človek nevidí svoj odraz a v googli svoje vedomosti a skúsenosti.
Krásne mi výhody piva opísal Vít Kalvoda.
“Pivo má niekoľko výhod oproti umelcom. Nemusím mu v krčme robiť žiadne promo. Ľudia ho pijú sami a furt. Chcú ho furt piť. Na koncert potrebuješ promo, peniaze, je s tým kopec starostí. Keď pije jeden, chce hneď aj druhý… A tak to ide stále. Aj keď mu až tak nechutí tak ho pije a podrobí sa. Druhé a tretie už do nej jede v pohode. Umenie a k tomu nejaké nové umenie, …tak to chce veľa pifff…. “
DEŇ 3.
Nemohol som sa zúčastniť programu, pretože som cestoval do Gorlic (PL) na festival Ambientnej hudby. Hral som tam sólo koncert. Zobral som syna Davida ako technika. Cestou sme sa zastavili v Chmeľovej na chalupe Valerija Kupku. Najedli sme sa a pokračovali ďalej do Gorlic. Na parkovisku pred kultúrnym domom som stretol Indiu Czajkowsku a Tadeusza Sudnika. Dávno sme spolu hrávali. David mi pomohol rozložiť veci. Rýchla zvukovka a interviev pre rádio Rzeszow. Lámavou poľskou slovenčinou. Odhoral som 60 minútový set k filmu Stretnutie. Paradoxne som v ňom s Davidom a Ivanom Palúchom. Po koncerte sa ma ľudia pýtali či ten veľký chlap, ktorý je so mnou je chlapček z filmu. Predali sme par cédečiek, pofotili sa a vyrazili naspäť do Košíc. Davida som vyložil v Prešove. Som veľmi rád, že ma videl naživo a v tak krásnej atmosfére. Na Sekčove bola dosť vážna nehoda.
V Košiciach som zaparkoval auto a stihol Janku s Mirom Haľákom a jeho manželkou. Tento krát sme rozoberali príjemnejšie veci.
DEN 4.
Ranná káva s Petrom Michalovičom a Ivanom Csudaiom. Prehliadka výstavy v Kunsthalle. Staničný pivovar a rozhovor pre Rock Lizard Magazin v PL. Prerozprával som im celú moji Pat Mastelotto a Steven Wilson story. Bol to siedmy rozhovor za 3 dni. Absolútne výborne promo. Navštívil som aj prezentáciu nového albumu Jula Fujaka, na ktorom aj hosťujem.
Mal som asi hodinový telefonát s Arve Henriksenom. Mali sme naživo prezentovať náš album Unexpected Isolation. Bohužiaľ som ostal sám. Pôvodný plán bol dokonca Mastelotto, Henriksen, Truffaz a ja. Dostal som teda nápad, že v Košiciach počas koncertu použijem na zopár miestach zvukovú stopu trúbky, elektronických bicích Pata Mastelotta a trúbky Erika Truffaza. Ukázal by som náčrty z TROJ Cd (Crime on the Bunny, Unexpected Isolation a 10 poems for Ronroco) a takto by so mnou mohli byť hudobníci na chvíľu virtuálne. Arveho tento nápad veľmi potešil. Šlo totiž o záverečný koncert festivalu. Napísal mi pred koncertom SMS, že mi drží palce. Počas môjho vystúpenia sa za mnou premietala netradičná maľba Števa Šoltisa. Maľoval na špeciálnom bicykli na obrovské dosky. Zaujalo to aj Mira Haľáka a ponúkol mu prezentáciu vo Viedni .
Koncert som začal akusticky a postupne som ho vyhrotil až do skladby Dirty Smelly od KOMARY. Sála bola plná a atmosféra bola naozaj skvelá. Po koncerte som pozval na pódium všetkých ľudí, ktorí sa podieľali na prípravách. Chcel som, aby publikum videlo, že na to všetko nie som sám, som len viditeľná zložka. Tým v Kasárňach podal nadľudský výkon. Všetko bolo skvelé.
Po koncerte sa podpisovali Cdčka a fotili sme sa možno ďalšiu hodinu. Niektorí ľudia ma videli prvý krát, niektorí videli živý koncert po pol roku.
Som naozaj veľmi rád, že došli v hojnom počte. Potešilo ma, že som na tomto podujatí videl aj zástupcu projektu Trenčín mesto kultúry, riaditeľa Fondu na Podporu umenia a jeho kolegov, Valerija Kupku s rodinou, kamarátov Tomáša Mutinu, Riša Schneidera, Vlada Kačalu, Ľuba Krajňáka, … riaditeľa filmového ústavu Petra Dubeckého a kopec zaujímavých ľudí z rôznych inštitúcií. Prišli sa pozrieť, ako to Jano robí.
Nové veci potrebujú priateľa. Jano objavuje novú hudbu a pomáha jej dostať sa na svetlo v medzinárodnom meradle.
Tvorba bez odozvy a nadšenia nevznikne alebo zanikne. Nadšenie je hnacím motorom veľkých vecí.
Krátke rozhovori s Petrom Motyčkom, Petrom Slabým, Marekom Sálkom, mojími novými kamarátmi z Trebišova, Vladom Kačalom a študentami konzervatória.
Do dlhej noci sedenie s Julom Fujakom, Janom Hocekom, Vitom Kalvodom, Jankou, Tomášom Čižmárikom a tímom Hevhetie.
DEŇ 5.
Na raňajkách ma navštívil Krzysztof Kobyliński a ponúkol mi spoluprácu. Elektronický projekt s pianom. WAU!
Nasledujúci deň sme sa vrátili domov do Prešova. Zistil som, že počas môjho koncertu pomaly, ale isto vytápala kúpeľňová batéria susedu. Mala mokrý strop a steny. Sľúbil som jej, že zaplatím maľovanie. Susede vedľa pod nami vadí, ako mi v lete škrípe plavajúca podlaha. Dnes som musel s oscilačnou pílkou prerezať prahy a urobiť väčšie medzery. Dúfam, že podlaha sadne a prestane vydávať nepríjemný zvuk.
Varím spagetti a je na mne rad vo vysávaní bytu.
Práve sa zrušil môj koncert 4.9. na Sharpe festivale kvôli COVID 19.
Pýtal som sa mojej 10 ročnej dcéry, ktorá bola na mojom koncerte v Košiciach.
” čo hovoríš na moj koncert Barborka?
” celkom ok”
David Kollar's Diary 