27.12.20 8:39
Prvá vlna
Začiatkom roka sme mali veľké plány s albumom Sculpting in Time. Koncerty som mohol hrávať s Erikom Truffazom a Arve Henriksenom v triu. Na to som sa naozaj veľmi tešil. Mohli sme koncertovať aj vo dvojiciach. Mal som hrať s Erikom v Ríme na jazzovom festivale. S Arvem sme mali hrať v Bruseli a v Osle. Naplánovaný krst albumu bol na pražskom festivale Space X, kde som mal vystúpiť s Arvem, Peter Popelka mal vystaviť obraz, z ktorého sme mali mať pripravené vizualizácie. Deň pred pražským koncertom som mal odohrať s Michalom Kořánom live koncert k filmu Stretnutie, ktorý som kedysi natočil s Ivanom Palúchom. Po týchto dvoch skvelých dňoch som mal cestovať do Prahy a hrať ako hosť s kapelou Erik Truffaz quartet. Mali sme spolu rozjednané aj ďalšie koncerty.
V marci, kedy sa to malo všetko odohrať, začala Korona. Telefonovali sme si s Arvem a napriek všetkým správam sme verili, že pražský koncert odohráme. Potom to ale prišlo, a všetko sa zrušilo. Smiali sme sa do telefónu. Neverili sme tomu. Bola to téma číslo jedna. Čo bude teraz, čo budeme robiť. Bolo jasné, že to nejakú chvíľu potrvá… Arvemu pomohlo ich ministerstvo, no u nás to nebolo také jednoduché. Mal som, chválabohu, nejakú finančnú rezervu z koncertov a filmov.
Rozhodol som sa, že tento stav izolácie zaznamenám, a začal som intenzívne nahrávať. Arve sa stal mojím producentom. Erik mi napísal sms, že v živote nebol taký frustrovaný ako teraz. Vyšiel mu nový album a nemohol k nemu odohrať plánované turné. Pochopil som, že Sculpting in Time nebude mať lepší osud. Neodohrali sme k nemu doteraz ani jeden koncert…
Pred bytom mi ukradli bicykel. Začali sa nosiť rúška. Páchateľ preto neprišiel nikomu podozrivý. Po pár dňoch sme ho cez FB našli.
Prišla prvá nominácia na Jazz album roka v rámci Radio_head awards. Celkom ma to potešilo a Sculpting in Time aj cenu vyhral. Písal som sms-ky Fenneszovi, Truffazovi, Arvemu Henriksenovi a Patovi Mastelottovi. Všetkých to nakoplo a ja som to hneď využil. Vytvoril som bublinu nápadov. Fennesz a Erik z nej hneď vypadli. Prestali komunikovať so svetom a pracovali na svojích veciach doma. Fennesz pracoval na hudbe pre japonský film.
Z môjho plánovaného sólového albumu v izolácii začal vznikať druhý dvojalbum s Arve Henriksenom. Do procesu sa pripojil aj experimentálny maliar Štefan Šoltís. Vznikali šialené maľby, fotky a kvantum hudby. Chodieval som sa prechádzať do lesa vo Finticiach, kde som hodiny telefonoval s Arvem. Písal som si poznámky, čo nahrať inak, na čom mám pracovať. Doslova ma nútil do orchestrácií na mojej barytónovej gitare. Bol to náročné. Každá skladba bola ako pôrod. Pat mi posielal svoje bubenícke improvizácie, ktoré sme ale využili len na dvoch miestach. Album vznikol, zmastroval ho Helge Sten. Vydal to Jano Sudzina, Arve sa následne na mesiac stiahol.
Na obálke albumu je fotka z obrazu Števa Šoltísa.
Pár dní po dokončení albumu som cestou do lesa v kríkoch našiel odhodeného plyšového zajaca. Bol veľký, mal roztiahnuté labky a dieru medzi nohami. Vyzeral akoby ho nejaká partia asociálov znásilnila… Usmieval sa akoby sa mu to páčilo… Odfotil som ho a začal som ďalšie nahrávanie. Tento krát z akéhosi vnútorného vzdoru, po všetkých tých debatách s Arvem a serióznom nahrávaní, som si chcel uletieť na punk-hlukovom príbehu plyšového zajaca. Chcel som zahrať celý ten znásilňujúci akt iba na gitarách, so všetkými zvukmi, ktoré z nich dokážem vytiahnuť. Úvod skladby som nabubnoval v počítači, a ďalšie bicie a perkusie mi poslal Pat. Dlhú skladbu, s koncom akoby z kriminálneho seriálu, som poslal Arvemu. Strašne sa začal smiať a nahral do nej pár fráz. Vznikla tak dlhá skladba, ktorú som nazval Crime on the Bunny.
Nahral som aj Pendereckého Polymorfiu na mojej barytónovej gitare. Všetky stopy som nahral so špeciálnym slákom od Pata Mastelotta. Pár dni na to Penderecki zomrel. O pocitoch sa dá hudbou rozprávať dvomi spôsobmi. Prvý je napr. téma z filmu Schindlerov zoznam. Melódia nám pripomína všetky tie strašńé veci. Spustí spomienky na jednotlivé scénky. Druhý spôsob je momentálny vnútorný pocit (strach, úzkosť, šialenstvo) toho konkrétneho človeka, ktorý práve situáciu prežíva. Napr. Pendereckeho žalospev pre obete Hirošimi.
Následný Lock Down som strávil u mamy vo Finticiach. Každé ráno som nahrával zvuk prírody. Chcel som si oddýchnuť od muziky a hľadal som inšpiráciu okolo seba. Ako hovorí Peter Michalovič “práceplaché dni”.
Bolo náročné zaznamenať čistú nahrávku. Stále mi lietal okolo mikrofónu obrovský čmeliak a celý čistý zvuk zničil. Musel som vstávať skoro ráno, kým tá háveď ešte spí. Nahrávku vo finálnej podobe som nahral až na piaty pokus. Zaujalo ma, ako sa príroda od rána postupne harmonizuje. S prichádzajúcim slnkom počuť spev vtákov, ktorý postupne vymizne a nahrádza ho hmyz. Mikrofón som umiestnil za dom k potoku. Nahrávku som nazval The Sound behind the House – Zvuk spoza domu, má 52minút a 36 sekúnd. V znikla o 5:07 ráno.
Pobyt vo Finticiach skončil a presunuli sme sa naspäť do Prešova. Intenzívne som telefonoval s Valerijom Kupkom a rozoberali sme ruskú literatúru a filmy. Valerij je veľmi inšpirujúci človek a pozná veľmi veľa zaujímavých príbehov. Inšpiroval ma Puškinovým pobytom v karanténe. Rozhodol som sa teda, že nahrám ďalšie skladby. Teraz ale úplne čisté a akustické. Skladby na mojom ronrocu.
Pracoval som intenzívne každý deň. Ronroco som samploval a používal som aj barytónovú gitaru. Popri tom som sa prihlásil do súťaže Westworld pre HBO, kde som použil skladby z albumu Unexpected Isolation s Arvem a úryvky z pripravovaného albumu pre ronroco. Bolo mi po predošlých skúsenostiach jasné, že tých 20000 skladieb z celého sveta nebudú porotcovia počúvať. Výhodou bolo, že po súťaži bolo možné video použiť aj na moje osobné promo účely. Urobil som, teda dve verzie a dal som ich na svoju stránku. Filmoví producenti môžu vidieť, ako by som teoreticky vedel postupovať pri podobnej scénke. Nepoužíval som zvukové banky, ktoré využívalo 99% prihlásených. Dnes je každý film-composer a game-composer. Bez bánk zvukov sú ale stratení…
Verzia 1
Verzia 2
Ronroco som dokončil. Poslednú skladbu som poslal Erikovi Truffazovi a Erik mi obratom poslal jeho prekrásnu trúbku. Následne mi poslal link zo svojho sólo koncertu, kde hrá naživo do tejto mojej skladby. Veľmi ma to potešilo. S Arvem som komunikoval menej. Začal ma nazývať tvorivým maniakom. Ešte som stihol rozpracovať album s Michalom Kořánom, ktorému som koncom roka vyrobil remix k projektu M/A/J.
Po prvej vlne
Plánovali sme toho veľmi veľa. Crime on The Bunny s Patom a Arvem live, Sculpting in Time live s Erikom a Arvem, Unexpected Isolation s Arvem a môj sólo koncert k filmu Stretnutie. Začal som Patovi posielať nové nápady pre Komaru. Už ich mám za tie roky veľmi veľa, ale stále nie som spokojný. Komara musí byť nahratá naživo v štúdiu. Musíme reagovať jeden na druhého a inšpirovať sa. Takúto hudbu neviem robiť na diaľku. Navyše z hry úplne vypadol Paolo. Prišli súkromné problémy.
Oslovil som, teda Arveho, aby do Komary nahral trúbky. Niečo sme rozrobili, ale nebol som s tým spokojný. Komara ostala zase odložená.
Napriek všetkým zrušeným koncertom sme mali jednu veľkú nádej, aj keď mi Pat písal, že najbližší rok sa z USA určite nedostane. Jano Sudzina chystal Hevhetia Showcase, kde som mal hrať v triu s Erikom Truffazom, Arve Henriksenom a koncert mal byť streamovaný v niekoľkých rádiách v Nórsku, Čechách, Poľsku a samozrejme v našom rádiu Devín.
Všetky albumy sa vylisovali a pripravili na promo na spomínaný Hevhetia showcase. Nakoniec som ho odohral sám. Použil som pár zvukových stôp Pata a Arveho. Ani Arve ani Erik nemohli prísť. Kulisu mi robil Štefan Šoltís so svojou živou maľbou na bicykli. Rozladzovala sa mi gitara. Mal by som ju už dať nastaviť. Len v tom Covide nechcem riskovať.
V pláne bol aj koncert s Nils Petrom Molvaerom, ale nakoniec z toho zišlo.
Bol som veľmi sklamaný. Pripravil som si samostatný set a pár workshopov. Zase nás zatvorili. Ostal mi len slovenský projekt Punk je Hned live. Živá hudba k filmu Punk je Hned, za ktorý som získal nomináciu na národnú cenu Slnko v sieti. Odohral som k nemu live koncert v Banskej Štiavnici na festivale 4 živly. Na amfiteátri bolo skoro 300 ľudí. Mal som po takej dlhej dobe veľkú trému. Hrať k tomuto filmu nie je vôbec jednoduché. Odohral som ešte showcase v poľských Gliwiciach s Michalom Kořánom a Zbigniewom Chojnackim. To mi dohodilo ďalší koncert v Brne na Bohemia Jazz feste Rudyho Linku. S Rudym bola celkom sranda a pozval ma na ďalší rok do Prahy. Bol som proti live stream koncertom, ale musel som…
Druhá vlna
Prišla druhá vlna a stratili sme všetci nádej na spoločné koncerty. Pat sa vybral na cestu karavanom z Texasu do Kalifornie. Nechcel byť medzi tými všetkými ľuďmi, ktorí neverili, že Korona existuje. Pár známych mu zomrelo. Aj Arve bol veľmi frustrovaný. Erik úplne zmizol. S Fenneszom sme stihli odohrať jeden koncert v Šamoríne. Fennesza stiahli počas turné v USA. Jeho rodičia prekonali Covid. Druhá vlna začala byť naozaj nepríjemná. Jej atmosféra prerážala už pekne na povrch. Z ľudí začala vyliezať taká nejaká špina. Začali sa prejavovať… Neodlučiteľná láska k blahobytu, a ukázalo sa, že sloboda pre mnohých znamená sedieť v krčme každý deň a navštevovať obchody. Sloboda prejavu zašla ďaleko za hranicu. Rúško je slobodný názor a sloboda znamená nenosiť rúško…
Zdravý pud sebazáchovy sa vytratil u väčšiny z nás.
Odmietol som účinkovať v jednom dokumentárnom filme. Natáčať sa doma na kameru a plakať. Nechcel som ukázať divákom, že sme tu všetci jedna veľká rodina. Videl som v ňom môjho bývalého učiteľa Andreja Šebana. Andrej sa svojimi výrokmi za posledné roky veľmi zhadzuje a začalo mi ho byť ľúto…
Balada Pre Jožka Kukuru bola použitá vo videu pre prezidentku Čaputovú.
Ďalšia hudba pre Juraja Johanidesa a jeho chvíľku poézie. Sklady sú z albumu Sculpting in Time.
S Janom Sudzinom sme posielali balíky všetkých albumov (Unexpected Isolation, 10 Poems for Ronroco s básňami Valerija Kupku, Crime on The Bunny) na promo účely novinárom do celého sveta. Soundtrack k dokumentu Fantastický stredovek som vydal iba digitálne.
Ostali sme prekvapení, že väčšina novinárov úplne prestala písať. Istá časť začala pýtať za recenzie peniaze. Na to sme nechceli pristúpiť. Nenastal len úpadok kultúry, ale aj úpadok kvalitnej žurnalistiky. Ten úpadok tu už bol, ale teraz to ide ďalej dole kopcom. Vidíme za koho považuje verejnosť vedcov a umelcov… To je daň za ignoráciu. Možno by bolo z verejnosti v obehu viac peňazí a nebola taká veľká závyslosť na kultúrnych fondoch.
Veľa našich cédečiek sa k novinárom nikdy nedostalo. Stratili sa na pošte. Nepomohlo nám ani, keď sme mali podacie číslo. Balíky sa údajne postrekovali nejakou dezinfekčnou látkou a pravdepodobne z nich zmizol adresát.
O vracaní peňazí za predobjednaný vinyl Sculpting In Time sa ani nechcem rozširovať.
Nezohnali sme financie na jeho výrobu a tak sme peniaze z predobjednávok museli vracať. Stratili sme slušnú čiastku len na poplatkoch za transakcie.
Získal som cenu za najlepšiu filmovú hudbu za rok 2019 a dostal som sa do finále nadácie Tatra Banky. Medzitým bol Sculpting in Time nominovaný na cenu Esprit. Veľmi ma to potešilo, no pre verejnosť boli tieto veci takmer neviditeľné. V podstate väčšina mojej práce za rok 2020 sa na Slovensku nestretla s väčšou pozornosťou novinárov. Česť pár výnimkám. Za to v zahraničí to šlo celkom dobre. Len v Čechách Milan Tesař, Ján Hocek, Josef Rauvolf, Petr Slabý, atď… To sú esá hudobnej žurnalistiky. Nič im neujde a majú naozaj prehľad. Vedia veľmi dobre pomenovať veci. Poľsko, Nemecko, Kanada, UK, USA, Nórsko a Francúzsko. Všade tam vychádzajú recenzie na moje posledné albumy. Distribúciu nám ponúkol aj Tim Bowness z londýnskeho Burning Shed.
Na hotelovej izbe v Bratislave som urobil skladbu k narodeninám Petra Michaloviča. Použil som Patove bicie a Paolo mi dohral trúbku.
Pár úrivkov z recenzií v tomto roku
Pat mi poslal staré koncerty projektu Komara, ktoré chcel vydať, aby sme si mohli zarobiť nejaké peniaze. Podľa mňa sme ich ale hrali veľmi zle a tlačil som na to, aby sme to nevydali. Bolo to naše prvé turné, nemali sme žiadnu skúšku. Navyše hrať s bubeníkom takej novátorskej kapely, kde je každý jeden hráč originálna osobnosť, nebolo jednoduché. Trvalo mi dlho, kým som sa cítil, ako jeho kolega, a bral ho ako hudobného partnera a svojho priateľa.
Z tých prvých koncertov stále ešte cítim pochybnosti. Boli to veľmi neisté koncerty a navyše sme nemali ani jednu svoju skladbu. Komara si takto pred publikom vlastne iba začala hľadať svoj zvuk. Nechápem, ako som to prežil a nechápem, že Pat sem šiel takú diaľku a toto všetko vymyslel…
Napísal mi, že za starých čias by sa takéto veci k verejnosti nikdy nedostali, ale v týchto časoch robí každý, čo môže, aby získal nejaké peniaze. S Lorenzom Feliciatim vydali nejakú skladbu a za pár dní mali niekoľko tisíc eur. Mám ale pocit, že Komara by to robiť nemala. Hoci budeme mať za celý život len jeden album. Potom sa už Pat neozval.
Po ocenení za filmovú hudbu roka som dostal ponuku urobiť hudbu pre nový slovenský dokumentárny seriál o Pandémii. Samozrejme, za čo najmenej peňazí čo najviac hudby. Používal som aj spomínané zvukové banky a programy, ktoré som následne procesoval a presamploval. Pri nízko rozpočtových filmoch sa bez hudobných bánk a programov nedá pracovať. Preto je v rámci tvorivého procesu dôležité posunúť ich zvuk niekam inam. Bez toho znejú všetci “composers” rovnako.
V druhej vlne som býval opäť vo Finticiach kvôli dištančnej výučbe Barborky. Má tu svoju izbu, kde má denne 6 hodín školu. Nemôžeme byť všetci štyria v jednom byte v Prešove. Rozdelili sme sa na polovicu. Hudbu k seriálu som pripravil vo Finticiach v detskej izbe v priebehu štyroch týždňov. Soundtrack chcem vydať začiatkom roka. Teda jeho časť…
Prečítal som si Gogoľov portrét. Veľmi dobré dielo, ktoré poukazuje na nástrahy umelca a jeho cestu.
Odohral som ešte dva koncerty k filmu Punk je Hned v Bratislave a Trnave. Dostal som niekoľko ponúk na ďalší rok v rámci filmov a koncertov. Pripravil som hudbu ku krátkemu animovanému filmu Jakuba Kronera pre Lokal TV.
Erik mi začal intenzívne písať a chce, aby som mu nahral gitary do novej skladby. Arvemu som pomohol vytvoriť si Bandcamp, kde chce vydávať svoju tvorbu. Veľa píšem súkromný denník, pretože cítim, že toto obdobie v rámci rodiny musí byť zaznamenané. Nie je to vôbec jednoduché. Ísť príkladom, nezblázdniť sa a udržať ako tak normálnu atmosféru.
Behávam každý druhý deň a každý prvý deň chodím pešo. Dva krát do týždňa boxujem.
Na Vianoce som telefonoval s Gergom Borlaiom. Prišiel o 160 koncertov. Keď to skončí, chce prísť za mnou na Slovensko. Budeme piť, rozprávať sa a počúvať muziku. Momentálne je v Barcelone. Gergo je čoraz lepší!
V decembri sme vydali album Cosmopol s Bernahardom Wostheinrichom. Nahrávali sme ho v Berlíne pred dvoma rokmi. Arveho zaujala berlínska retro atmosféra albumu a navrhol, aby sme začali nový projekt. Štartom majú byť remixy hudby do seriálu Pandémia, na ktorých už Bernhard pracuje.
Koniec Roka
V tomto smere bol tento rok veľmi plodný. Začínam pracovať na mojom prvom string quartete. Používam Arveho rady a počúvam všetky string quartety, ktoré nájdem.
Zo štúdia som si urobil kino. S rodinou sme prevažne vo Finticiach. Trinásteho januára sa mám s Tomašom Mutinom zúčastniť natáčania koncertu a rozhovoru pre Slovenskú televíziu. Ide o ďalší dokumentárny film z Korony. No tentokrát s koncertom a živým rozhovorom. Bude to rozhovor s Mišom Kaščákom.
Včera som sa dozvedel, že Guitar Moderne z NY budú zdieľať stream koncerty na svojom online festivale. Budem tam medzi Marcom Ribotom, Eivindom Aarsetom a Ben Monderom.
(Live music on any scale seems somewhat in the future so enjoy this virtual festival, featuring Marc Ribot, David Kollar, Eivind Aarset, Ben Monder, and more during these holidays, and may yours be safe and happy.)
Písal mi mladý talianský gitarista Octavio Salas. Robí verziu Fracture od King Crimson a oslovil viacero gitaristov z celého sveta. Máme každý nahrať 8 taktov.
Väčšina Talianov sa učí hrať moje sólo pre Stevena Wilsona v skladbe Detonation. Sólo pre project No Man by som presne nezahral ani ja. Je to improvizovaná smršť experimentov s atómovou energiou a klasickým rytmickým hraním. Pod mojim sólom bubnuje skvelý Ash Soan. Hráva s Adele alebo Robbie Williamsom. Album bol v UK Prog Albums Top 30 na 4. mieste za rok 2019.
Sólo od 2:50
Amro Salah z Egypta ma pozval na svoj Jazz festival 2021. Mám urobiť workshop pre študentov o modernej gitare, hrať koncert a ostať mesiac na rezidenčnom pobyte. Dúfam, že sa to podarí…
Je to neuveriteľne šialené, hnusno-krásne obdobie. Zomrel Penderecki, Kim Ki Duk, člen mojej rodiny Peter Takáč z filharmónie v Košiciach. Zdeněk K. Slabý a mnoho ďalších skvelých ľudí. Mohli ešte žiť a inšpirovať nás. Covid okrem iného rozbíja vzťahy v rodinách. Potopil vzťahy na krehkom ľade. Dostali sme sa do situácie zachráň sa kto môžeš. Chce nám niečo povedať, no neviem či som to chcel vedieť…
Dúfam, že sa v novom roku všetci stretneme a porozprávame si všetky tie šialené skúsenosti a zážitky z obdobia Korony. Zasmejeme sa, a kamarátom, ktorí skĺzli a morálne sa opustili, odpustíme. Tento nekonečný rok mi umožnil viacej chápať román Laurus, ktorý prekladal Valerij Kupka.
Myslím, že to nejako takto povedal Schönberg: “Všetky cesty vedú do Ríma, ale zlatá stredná cesta nie”…
David Kollar's Diary 