Dlho som tu nič nenapísal. Mám toho veľa. Pracujem na hudbe k 100. výročiu filmu Jánošík z roku 1921. Je to veľká výzva. Napísal som si zoznam vecí, ktoré nechcem použiť, pretože ich použili hudobníci predomnou. Fujaru, folklór, ľudovú hudbu a všetko, čo by mohol divák v prvom pláne očakávať. Zostal mi Zeljenka, Cikker a Wojciech Kilar. Rozstrihal som ich diela na drobné kúsky a vyskladal som z nich sample. Kúpil som si virtuálne orchestre a začal som ich spomaľovať, zrýchľovať a vrstviť. Vzniklo tak 59 minút hudby za 5 týždňov. Hudbou som nenasledoval jednotlivé scénky filmu, ale nechal som si nimi inšpirovať. Vznikla tak mýtická hudba o mýte Jánošík. Hudba je skôr pohľadom cez čarovnú guľu do minulosti. Predstavoval som si, ako mi mama v detstve premietala na stenu obrázky a slovom ich dávala do pohybu. Novou hudbou k filmu Jánošík sa snažím pozrieť okom (uchom) súčasného človeka na toto výnimočné, nemé dielo z minulosti. Príbeh Jánošíka vnímam ako tragický a prenosný aj do dnešných čias. Je to vlastne retrospektíva v retrospektíve. Hudbu k filmu odohrám naživo s mojím hudobným kolegom Tomášom Mutinom. Potrebujeme 3 počítače, iPhone, Korg Wave drum, 2 gitary, modulár a niekoľko softvérov. Bude to náročné.

Medzi tým som oslovil maliara Dušana Scholtza a prerozprával som mu môj hudobný zámer. Dušan vytvoril veľmi ironickú a výstižnú grafiku. Nevytvoril obraz Jánošíka, ale pandúrov (vykonávačov). Ako hlavný materiál použil papier na pečenie “Keď ste si ma upiekli tak si ma aj zjedzte.” Padnúri na mňa pôsobia veľmi ironicky.
“Len poď poď sem k nám, my ťa zahákneme raz dva… “ Dám vyrobiť pár tričiek.


Pandúr na ľavo nás rukou privoláva alebo pokúša a pandúr napravo urobí prácu. Jednoducho čakajú…
Podľa mňa žijú v každej dobe a tak isto v kultúre. Slovo kultúra získalo čarovnú plastickosť. Používa ho bárs kto a znamená všetko … (kultúra je aj nejesť rukami…)

Koncert odohráme 25.6. o 21:30 v rámci Art film festivalu Košice v Rodošte.
Hudbu som poslal Arve Henriksenovi. Povedal mi, aby som hral na koncerte čím menej a nechal hudbu plynúť.
Z obrazu filmu si ľudské oko začne samo domýšľať a dopĺňať farby. Dostane sa s nepresýtenou hudbou do symbiózy. Veľmi zaujímavý postreh!

Dušan Scholtz

Kniha je dokončená! Prešla si náročnou fázou úprav Petrom Motyčkom. Teraz je v rukách grafika Petra Beňa. Dúfam, že ju stihneme vydať v auguste. Obsahuje 15 rozhovorov s mojimi hudobnými priateľmi počas Lockdownu. Koncerty sa stále nerozbehli. Povráva sa o ťažkej jeseni…
Keď sú podujatia zakázané ľudia plačú, keď sú povolené tak nemajú čas.

11.6. odohral Erik Truffaz v Louvri veľmi zaujímavý koncert s parížskými maliarskými elitami. Použil aj hudbu na ktorej sme spolu pracovali. Bohužiaľ mi dal neskoro vedieť (ako vždy), že to bude na tak výnimočnom mieste a nestihol som sa tam dostaviť. Písali mi z kultúrneho inštitútu v Paríži, že by mi kúpili letenku a podujatie by dali do programu pre slovenskú delegáciu. V Paríži je mesiac slovenskej kultúry. Nevadí 🙂
Musím nahrať gitary do dvoch skladieb pre Johna Van Tongerena z LA. John zakladal firmu s Hansom Zimmerom. Niečo nové by mal poslať aj Steven Wilson.
Minulý týždeň som posielal do LA celú moju diskografiu na Cdčkach. Môj stream pre WeEurope art pozeral Rick Cox. Dlhoročný gitarista Johna Hasella a fenomenálneho skladateľa Thomasa Newmana. Rick spolupracoval na filmoch WALL-E, Hľadá sa Nemo, Americká krása, 1917, Vykúpenie z väznice Shawshank, atď.



Rick písal:

“Ahoj David, pozeral som koncert. Gratulujem! Veľmi citlivý a vynikajúci výkon! Myslím, že keby ťa naživo počul hrať Hans Zimmer, určite by ťa chcel niekde použiť. V utorok budem s Thomasom Newmanom a ukážem mu to video. Môj kamarát Chas Smith so Zimmerom spolupracoval. Aj ja som bol niekoľkokrát v jeho štúdiu, ale nikdy sme spolu nič nerobili. Skúsim posunúť tvoju hudbu niekam ďalej. Spomínam si, že so Zimmerom spolupracoval aj Thomasov zvukár Mark Mothersbaugh. Pošli mi poštou tvoje CD.”

Ďakujem, Rick, veľmi si to vážim. Pošlem ti ich hneď ráno. 

“Ahoj David, včera sa o teba zaujímal Thomas. Pustil som mu video z koncertu, aj to ďalšie, v ktorom mi ukazuješ svoju cestu ráno do štúdia. Pýtal sa ma, odkiaľ ťa poznám. Pošli mi určite tie CD.”

Rickovi som poslal dlhé video, v ktorom mu ukazujem mesto Prešov a komentujem celú cestu do štúdia. Púšťal som aj ukážky z hudby k filmu Jánošík.

Dávno som čítal túto bájku od Jonáša Záborského. Mal s Prešovom (slovákom) svoje skúsenosti…

Strnádka a včely (Bájky)

Ráno, prv než sa zo sna včely hnuly,
prišla strnádka k úli
a pri samom si sadla letáči.
“Čo chceš?” strážna zjačí.
Strnádka ju čitká: “O seba nemaj strach;
len ticho a nezvoň na poplach.”
Ale včielka: “Dnes iným, zajtra mne,” vetí,
skríkne a prvá do vraha letí.
Trma-vrma bola krátka;
musela prchnúť strnádka.
Tam všetci žijú v pokoji,
kde všetci za jedného, jeden za všetkých stojí.