“Zomrel Jon Hassell.”
Včera večer mi napísal takúto správu jeho dlhoročný kolega, priateľ a gitarista Rick Cox.
“Ahoj David, dnes skoro ráno zomrel Ján Hassell. Zomrel prirodzenou smrťou obklopenými svojimi najbližšími. Je to smutná správa, len som chcel, aby si to vedel. Rick”

S Rickom som mal pred pár mesiacmi vyše 4 hodiny rozhovorov cez Zoom. Bavili sme sa o jeho spolupráci s Thomasom Newmanom a Jonom Hassellom. Občas mu do našej konverzácie zazvonil mobil. Bol to Jon! Rick mu miestami nedvíhal, pretože Jon zabudol, že pred pár hodinami spolu telefonovali. Trpel veľmi silnou demenciou. Bol to mrazivý pocit byť blízko tak intímnej konverzácie s tak veľkými hudobníkmi.
Počas nášho telefonátu s Rickom mu došla správa, že práve s Jonom telefonoval Brian Eno. Ostal som len sedieť pred obrazovkou a nevedel som nájsť žiadne slová. Povedal som len, že som rád a určite to Jonovi psychicky pomohlo. Netušil som, že Jon bol väčšinu života bez peňazí. Brian Eno mu dlhé roky posielal peniaze na prežitie.
Táto informácia ma úplne odrovnala. Neskutočná solidárnosť a úcta! Hospic v ktorom Jon dožil stál 8000 dolárov mesačne. Veľmi mu pomohla zbierka na GoFound me, na ktorú mu ľudia prispeli sumou vyše 100.000 dolárov.

K Jonovej hudbe som sa dostal pred pár rokmi. Ukázal mi ju môj dlhoročný priateľ a hudobný kolega z talianska Paolo Raineri. Bol som šokovaný jeho inovativnym prístupom a pokojom v hudbe. Nepočul som žiadnu inú hudbu, ktorá by znela ako Jon Hassell. Uvedomil som si, že mal veľký vplyv aj na škandinávskych hudobníkov a vo svete experimentálnej a ambientnej hudby je na úplnom vrchole. Keď hrá mám pocit, že skrotil a upokojil neskrotnú príšeru. Sedí na jej chrbte v úplnom pokoji a hrá. Je pánom času…
Steven Wilson mi dávnejšie napísal, že okrem mňa mal na jeho albume To The Bone spolupracovať aj Jon.
Steven ho má veľmi rád. Jon však pracoval na svojej doske a Stevenovi slušne odpísal, že nemá čas. Samozrejme, keď som sa dostal k Jonovej hudbe, začal som sledovať aj jeho muzikantov. Zaujal ma gitarista Rick Cox z L.A., s ktorým som sa neskôr spriatelil. V skladbe Amsterdam Blue ma zaujal basgitarista Peter Freeman (je potrebné skladbu vypočuť na slúchadlá). Celá skladba sa odohráva veľmi pokojne v dvoch akordoch. Peter Freeman hrá veľmi premyslene. Nehrá dookola ten istý groove. Pomaly ho stavia a obmieňa. Dá sa povedať, že nikdy nehrá rovnako. Mám rád muzikantov, ktorí rozmýšľajú, sú hraví a sú zvedaví. Jon sa takýmito ľuďmi obklopoval. Unikátne hudobné zostavy a zvuk! Okrem iného ma zaujala aj jeho práca s elektronikou v štýle maliarskej techniky Pentimento – (prítomnosť alebo výskyt starších obrazov, foriem alebo ťahov, ktoré boli zmenené, premaľované alebo prelakované). Na tejto báze som urobil hudbu k 100. výročiu filmu Jánošík (1921).
Práve to mám na umení rád, ak ma vedie niekam, kde som ešte nebol. Nekráča vedľa mňa alebo za mnou a nesnaží sa mi za každú cenu zapáčiť. Práve naopak. Vytiahne ma z mojej komfortnej zóny a provokuje.
Rick mi dnes ráno cez ZOOM ukázal stovky DAT digitálnych kaziet, na ktorých sú nezverejnené nahrávky s Jon Hassellom. Skúšky, koncerty a zvukové skúšky. Všetko má nahrané po stopách.
Teším sa na “novú” Jonovú hudbu.


Ako hovorieval Andrej Tarkovský: “Umenie existuje preto lebo svet nieje dokonalý….” Adam Holzmann mi povedal: “David, umenie je ako jedlo, máme ho radi dobré a čerstvé…” Arve Henriksen reagoval: “Súhlasím s Adamom. Mám rád aj tradičnú kuchyňu, no vždy ocením čerstvé ingrediencie a fantáziu…” Erik Truffaz mi napísal: “Ak hráš to čo si, nemôžeš hrať zle!”

(…odporúčam osamote na dobré slúchadlá…)



Krátky úrivok z mojej dnešnej konverzácie so Stevenom Wilsonom (viac v mojej novej knihe v auguste):

DK: “Ahoj Steven, zomrel Jon Hassell…”
SW: “Je to veľmi smutná správa. Zomrel veľký inovátor. Do 10 rokov možno zomrú všetci, ktorých tu máme ešte zo 60. a 70. rokov.
DK: “To áno, je to smutné..”
SW: “Noví umelci sú skrytí v obrovskej kope hudobného balastu, ktorým je preplnený internet a rádiá. Nemajú šancu sa cez to všetko pretlačiť. Na denno dennej báze sa konfrotnujú s nepochopením.
DK: “Súhlasím s tebou Steven. Vďaka internetu sa kvalita umenia a jeho prínosu meria jedným kritériom a to počtom lajkov a videní… teda vlastne dvomi…”
SW: “Presne tak!“

…