Počas dlhých večerov sme s mojím talianským spoluhráčom a dlhoročným priateľom Paolom Rainerim rozoberali hudobný biznis a dobu, v ktorej žijeme. Paolo občas vyučuje. Nerobí to veľmi rád, pretože chce so svojou kapelou Ottone Pessante cestovať po svete. Začalo sa im naozaj dariť, ale korona im prekazila všetky plány. Sedeli sme v jeho byte v Faenze a rozoberali sme všetko možné. Jedli sme ovčí syr (pecorino), rôzne salámy a prošuto.

Hovorím Paolovi
“Podobne sa cítim aj ja. Nekonečné roky trápenia a tvrdej práce. Kvantum investovaného času a peňazí. Vždy som sa držal zásady (keď nevieš zobrať malú zákazku, nebudeš vedieť zobrať veľkú). Vydal som album Sculptin in Time v decembri 2019. Mal som s ním veľké plány. Pripravoval som ponuku série koncertov na rok 2020 po Európe. Na albume hosťoval Erik Truffaz, Pat Mastelotto, Arve Henriksen a Christian Fennesz. Mal som v pláne ponúkať aj celý kvintet alebo ho rozdeliť na triá a duá. V pláne bolo aj trio s Patom a Arvem. Všetko sa to rozpľaslo len v nereálny sen, keď prišiel Kovid. Vravel som si: teraz by ma mohli podržať tantiémy za všetky tie filmy, v ktorých je moja hudba. Za rok mi došlo necelých 1000 euro…

Paolo:
To isté som mal aj ja. Mali sme s mojou kapelou Ottone hrať na veľkých festivaloch. Investovali sme do kapely kvantum vlastných peňazí. Frančesko sa musel s rodinou presťahovať naspäť k rodičom. Ja som musel zasa učiť…

David:
Chápem. Držal som vám palce Paolo. Dávno okolo roku 2009 som túžil robiť hudbu k filmom. Nevedel som sa dostať k žiadnému režisérovi. Začal som s dvoma mladučkými chalanmi v Prešove točiť krátke filmy. Hral som v nich, kameroval, písal som scenáre… Zorganizoval som Bastion film festival, na ktorom som k týmto filmom hral. Boli sme s našou prezentáciou dokonca v Krakowe a Berlíne. Urobil som hudbu k nespočetnému množstvu študentských filmov. Všetky takmer zadarmo. Chcel som sa takisto ukázať, naučiť sa toto remeslo a investoval som do toho peniaze. Nikto z tých, ktorým som pomohol sa mi už nikdy, keď mali na svoj film väčší rozpočet neozval. Hrozne dlhá cesta človeče.

Paolo:
Ja som zažil to isté. Nahrával som pre kadekoho, len, aby som si vybudoval meno. Najhoršie je to, že ťa to na škole nenaučia. Žiaden učiteľ ti nepovie, že po škole tam vonku pre teba nie je žiadna práca! Proste nič. V orchestri môžeš hrať, keď sa uvoľní miesto. Teda, keď niekto zomrie alebo z neznámych dôvodov odíde. Navyše sú to tak malé platy, že títo hráči vo väčšine prípadov musia aj učiť. Keď nie si ovšem koncert majster.

David:
Ty si hral aj v orchestri?

Paolo:
Áno

David:
WOW! Človeče, koľko rokov si študoval?

Paolo:
Džez a klasiku spolu 11 rokov.

David:
Do prdele Paolo. To je strašne veľa. Ja som samouk, ale veľmi zvedavý

Paolo:
Viem, všimol som si, hah!

David:
Čiže po škole by mali absolventi pracovať na svojom Youtube kanály, Instagrame a stať influencermi. Kedy sa potom majú venovať svojej hudbe? Ako sa majú hudobne posúvať a zdokonaľovať svoj hudobný jazyk, keď majú každý deň zverejňovať rôzne videjká? Mne to príde divné. Často sa ma ľudia pýtajú prečo to nerobím. Mal by som vraj väčšie publikum. Nedokážem si vôbec predstaviť, čo by som každý deň dával na internet. Ako cestujem do štúdia? Ako hrám nejaké sólo? Ako varím? Nerozumiem tomuto druho propagácie. Mám pocit, že mám 80 rokov a som naozaj konzervatívny starec, keď chcem od človeka, aby hudbu počúval a objavoval… Stále som veril v to, že dobrá práca sa šíri sama. Pamätáš, keď sme boli hrať v USA a zazvonil som Zimmerovi na dverách v štúdiu?

Paolo:
Áno, bolo to šialené. Nakoniec nás vyprevadil tučný vyhadzovač. Ja takisto nedokážem žiť tento sociálno virtuálny svet. Neviem, čo by som tam pravidelne dával. Som hudobník. Robiť tie videá poriadne by znamenalo, že sa nemôžem venovať hudbe na 100 %. Navyše som si všimol, že študenti spolu vôbec nechcú hrať. Nerozumiem tomu. My sme spolu stále na škole hrali. Moji študenti po hodine odchádzajú domov. Nechcú si ani založiť kapelu.

David:
Presne. Kvantum mailov, plánov. V hlbokom kovide som nahral 7 albumov v rátane soundtrackov. Ale myslím si, že sa nič zásadné nestane. Proste akoby tento rok nebol a pôjdeme do ďalšieho veľmi podobného. Hrozne ma štve aj táto spoločnosť. Mám pocit, že väčšina ľudí chce len žrať a j..ať, pozerať telku a tváriť sa, že sú šťastní…

Paolo:
Áno. U nás sa teraz takto verejne hovorí, že ľudia majú momentálne iné problémy, ako sa venovať umeniu…

David:
Ešte sa dožijeme toho, že budeme hrať tajné koncerty pre hŕstku ľudí niekde v pivniciach. Možno budeme undergrund, hah… Ešte je tu stále teória nosenia kávy. Vieš. Zaplatil som si tú Masterclass s Zimmerom. Niekedy je dobré motať sa okolo dôležitých ľudí ak sme samozrejme presvedčený, že vieme urobiť naozaj kvalitnú prácu. Nosíš kávu, si tichu a potom počkách na príležitosť a povieš “páni, môžem na to pozrieť ak chcete…”

Paolo:
Možno… Ja mám pocit, že nás to celé skúša koľko toho zvládneme. Neviem si predstaviť, čo iné by som okrem muziky vedel robiť. Mám 36 rokov a od detsva sa venujem hudbe.

David:
Presne tak. Navyše muziku milujeme. Nerobíme ju pre peniaze. Samozrejme je super ak z nej dokážeme zaplatiť účty, ale vieš, čo myslím. Jednoducho motívom k hraniu nie je úspech, sláva a peniaze, ale vášeň objavovať a posúvať sa. Počuj, prečo to vlastne robíme? hah

Paolo:
Je to tak. Ale každý mesiac nám chodia poštou šeky do schránky.

David:
Paolo. Je to šialené, ale ja by som to urobil všetko aj tak ešte raz. Koľko skvelých ľudí som pri hudbe stretol.
Mám nápad. Hráme zajtra spolu Jánošíka. Čo, keby si našiel nejaký talianský film do 50 minút a ja by som ti pomohol k nemu urobiť hudbu. Mal by si popri Ottone ešte jeden projekt. Ponúkal by si ho na úplne iné miesta. Kiná, atď.

Paolo:
Je to dobrý nápad. Môžem nad tým porozmýšľať David.

David:
Skús niečo nájsť. Veľmi rád ti s tým pomôžem. Ja mám momentálne niekoľko projektov. Ešte stále je v hre môj sólo koncert k filmu Punk je hneD!, duo s Erikom Truffazom, duo s Arve Henriksenom, hudba k filmu Jánošík s Tomášom, s Tomášom máme spolu ešte Sonic Pulses live, ponúkam sólo k filmu Stretnutie s Ivanom Palúchom a tentokrát dávam do kopy aj projekt Crime on The buny live. Je to taký groteskný príbeh, ktorý som nahral v hlbokej korone s Patom Mastelottomo a Arvem. Popri tom robievam občas hudbu k filmu.

Paolo:
Je toho strašne veľa.

David:
No to je. Najhoršie pre mňa je, keď hrám v týždni 2-3 krát a stále iný projekt. Mám potom stres, že sa nedokážem dostatočne pripraviť na každý jeden z nich. Teraz ma napadlo, že sa mi má ozvať aj Steven Wilson. Chcel, aby som mu nahral gitary na nový album. Zatiaľ nič… Je to, ale ten prípad, čo sme riešili na začiatku… Nahrávaš aj na dosky, ktoré vedú v Európe v predajnosti a honorár je vlastne tvoje promo. Ale na druhej strane je to obrovská česť a zadosť učinenie. Byť jednym z mála. Ale aj tak… Spomínal som ti, že mávam sem tam aj prednášky o filmovej hudbe? Venujem sa hlavne tvorbe nových zvukov a zvukových paliet. Možno do toho zakomponujem aj tému hudobný biznis. Narezal by si mi ešte trocha prošuta? Je výborné.

Paolo:
Jasné!

David
Čo teraz cvičíš na trúbke? Čomu sa venuješ?

Paolo:
Ach, vieš, keď som odomňa v koróne odišla po štrnástich rokoch priateľka, myslel som, že sa zblázdnim. Prestal som jesť. Mal som pocit, že sa mi to sníva a ja som sa pomiatol. Urobil som niečo zlé a ani neviem ako. Stratil som úplne chuť tvoriť a pracovať na svojej hudbe. Prešiel som si vnútorným peklom.

David:
Viem Paolo. Veľmi ma to mrzí. Ževraj pri rozvode zistíš s kým si vlastne žil….

Paolo
Nie je pre mňa po tom všetkom jednoduché niekomu len tak dôverovať David. Proste 14 rokov a zodňa na deň bolo všetko inak. Ale snažím sa pri cvičení hrať vo všetkých tóninách stupnice a zároveň tvoriť. Hľadám pri cvičení niečo zaujímavé…

David:
Super. Zistil som, že treba cvičiť to, čo nevieme. Ja sa denno denne venujem rozšíreným triádam. Rozhodol som sa naučiť hrať všetky svoje skladby v obratoch akordov. Je to na hlavu. Prvú otočku hrám ich druhé obraty, tretiu tretie a potom ich kombinujem.

Paolo:
Hm…

David:
Napríklad moja skladba Beyond th iCloud. Hrám v nej v podstate akordy na stupnici Cdur. Začínam od F, G, A-, C, D-, E-, … napr. Potom hrám iba obraty týchto akordov. Objavujú sa mi potom iné suvyslosti v harmónii.

Paolo:
Jasné poznám to. Drvil som to roky rokúce na trúbke. Na gitare to môže byť peklo, pretože je to jeden z mála nástrojov, ktorý vie hrať melódie a zároveň aj akordy. Navyše vy máte c1 na viacerých miestach…

David:
Áno. Je to peklo. Hah, Ako je nám teraz dobre. Dal by si mi k prošutu aj Pecoríííno? A vieš čo ma napadlo? Už dávnejšie premýšľam, že si kúpim kostým Batmana alebo Supermana. Predstav si, že čítaš v novinách článok o Batmanovi, ktorý mláti ľudí. Každému okoloidúcemu dá po papuli. Potom by doma premýšľali za čo to bolo. A neverím, že by sa nenašiel ani jeden človek, ktorý by si to nezaslúžil.

Paolo:
Hah

David:
Poďme spať. Pustím si ešte začiatok 3. symfónie Gustava Mahlera. Milujem tie lesné rohy v úvode!