Po turné Crime on The Bunny som si doniesol niekoľko zážitkov a nových skúseností. Odohral som 6 koncertov s bubeníkom Jozefom Raganom. Rozhodol som sa osloviť práve jeho, pretože bol jediný bubeník, ktorý prišiel na workshop Gerga Borlaia niekedy v roku 2013 tuším… Povedal som si, že sa podelím o skúsenosti s niekým, kto má záujem rásť a pracovať na sebe. Vrátiť niečo späť z toho veľa, čo som dostal…
Crime on The Bunny je jeden z mojich albumov, ktoré som vydal v období Covid 19 v roku 2020. Netušil som, že nás bude čakať ešte rok 2021 a nemyslím si, že rok 2022 bude o niečo lepší.
Šlo o vtipný príbeh znásilneného plyšáka, ktorého som uvidel na zemi hodeného v lese. Bol mierne zničený a na tvári mal úsmev. Vyzeral, že sa mu úchylný trestný čin, ktorý na ňom spáchal nejaký asociál páčil. Urobil som 10 min dlhú gitarovo – noisovú skladbu, v ktorej úvode bubnujem po midi kontróléry a ostatné bicie mi nahral Pat Mastelotto. Do skladby sa neskôr pridal Arve Henriksen. Ukončil som ju akoby zvučkou z nejakej americkej krimi série v rytmicky minimalistickom duchu. Nakoniec sa mi tento námet pridal a mohol som vyraziť na turné s bubeníkom v duu.
Avízoval som 45-50 min dlhý koncert. Myslím si, že v týchto časoch smartfónov a pracovnej vyťaženosti je to taká akurát dĺžka na koncert, po ktorom môžu diváci chvíľu posedieť alebo sa vrátiť domov k rodinám. Je lepšie ak ostane divák hladný ako presýtený…

Odohrali sme 6 koncertov, ktoré postupne hudobne sadali a z koncertu na koncert sme sa mohli sústrediť na jednotlivé detaily, ktoré sme mohli vylepšovať. Sklamal ma režim OTP, ktorý ľudí odrádzal. Niekto sa jednoducho bojí, že dostane Covid a bude 10 dní v karanténe, niekto sa bojí, že bude mať ťažký priebeh a niekto nepríde, lebo ho to vôbec nezaujíma. Ťažko povedať, ktorá skupina mala najväčšie “zastúpenie”… Koncerty dopadli podľa reakcií publika veľmi dobre. Jeden z koncertov sme odohrali v rádiu FM v relácii Headbanger. Stratégiou bolo improvizovať v troch dvojiciach. Hrať bez formy v udržateľných atmosférach. Forma bez formy… Vizuál nám pripravil Zdeno Hlinka. Nie je to jednoduché hranie… Záležalo mi na tom, aby koncery pôsobili dôjmom, že je hudba skomponovaná. Čiže tvorba priamo na pódiu. S čím začneš, na tom musíš stavať až do konca.



Deň pred rádiom FM sme mali voľno a ja som vystúpil, ako hosť na koncerte Erik Truffaz kvartet v bratislavskom Atelíeri Babylon. Bol to veľký zážitok a obrovská skúsenosť. Erik chcel, aby som zahral dve sóla. Skúšku s kapelou sme si dali na zvukovke. Erik sa začal smiať a povedal mi, že netušil, že mám takú gitarovú techniku. Niečo po francúzsky mu hovoril aj kláveskák… Rozumel som len: “testosterón, sólo, ambiente?….” Bol asi prekvapený tiež. Naposledy som nahrával sólo na nový album Stevena Wilsona pred pár týždňami, ktorý vyjde v roku 2023. V mojej hudbe klasické sóla nepoužívam. Každopádne bolo príjemné si opäť zasólovať a navyše s kapelou Erika Truffaza. Nakoniec som hrali tri sóla… M’m k nim už iný prístup, ako keď som ich hrával v mojom jaz – rockovom období do roku 2013.
Pamätám, keď som myslím v roku 2010 vystúpil na festivale Beseda u bigbítu s mojím David Kollar Bandom práve pred Erikovým kvartetom. Hrali neskutočne dobre a ani vo sne by ma nenapadlo, že jedného dňa budem s Erikom spolupracovať, nahrávať, cestovať a zahrám si aj s jeho kapelou. Bol to jednoducho zážitok a samozrejme zodpovednosť. V šatni sme sa v kuse smiali a pozerali v tipné videá na Youtube v tablete Marcela Guilianiho. Erik sa sťažoval na zimu v sále a cez koncert musel technik doniesť na pódium ohrievače. Ledva sme stihli včeru a rozlúčili sme sa. Erik občas vystupuje s jeho novým projektom k čítaniu knihy slávnou francúzskou herečkou Sandrine Bonnaire. Spolupracovali sme v piatoch skladbách.

PROJEKT TU




Po siedmich dňoch a jednej skúške som sa vrátil domov. Mal som na turné kopec stresu aj kvôli požičanému autu, ale aj kvôli koncertom, presunom a pred hraním s Erikovou kapelou. Vždy mám pred koncertom trému a cítim veľkú dávku adrenalínu.

Po návrate domov som sa necítil veľmi dobre. Na spodnej pere sa mi urobil tradične “post tour” herpes (po Komara európskom turné som ich mal tri). Po dvoch dňoch som sa cítil veľmi zle. Bolelo ma celé telo, ruky, nohy, kĺby a dostal som teplotu. Urobil som si test a ten bol samozrejme Covid pozitívny. Nechcel som ohroziť rodinu tak som sa zatvoril do karantény do môjho štúdia, ktoré má okolo 23m2. Bol som veľmi sklamaný, pretože som bol dvakrát očkovaný a samozrejme som neočakával taký náročný priebeh.


V karanténe

Rozhodol som sa môj pobyt v karanténe nejako využiť. Jedol som len raz denne. Napísal som si zoznam filmov, ktoré som chcel pozrieť a každý deň som nahrával nové nápady. Ako námet som si vybral vesmírne teleso Umuamua. Nepochádza z našej galaxie. Môže to byť správa z minulosti alebo z budúcnosti…?
Za 8 dní som urobil 12 skladieb, ktoré som poslal Arvemu. Okrem toho som mal takmer každý večer video hovory s Rickom Coxom. Púšťal mi nezverejnené nahrávky s Jonom Hassellom, hrávali sme cez videohovory na gitarách. Netušil som, že za posledných 15 rokov bol uňho Jon 3-4 dni v týždni a od rána do večera nahrávali. Rick mi poslal cez 20 nápadov, do ktorých som začal postupne nahrávať moje hudobné myšlienky. Uvidíme, kde sa to stretne. Rozoberali sme aj proces tvorby k veľkým filmom na ktorých spolupracoval s Thomasom Newmanom od roku 1987. Napríklad Vykúpenie z väznice Shawshank. Hodiny improvizovali do filmu a hľadali zvuk, ktorým by sa mohol film uberať. Uvedomil som si, že Rick je práve ten neviditeľný človek, ktorý je pri zrode veľkých vecí. Je to ten skrytý, pre verejnosť neznámy kolega dvoch svetových umelcov, ktorí by bez neho neboli tým, kým sa stali. Naozajstný dialogický partner v rámci tvorby a určite aj priateľstva. Rick ma neskutočný prehľad a o hudbe a jeho dom je plný hudobných nástrojov a rôznych technologických zariadení, ktoré som nikdy v živote nevidel.
Pozval k sebe do LA. Začiatkom roka ma teda čaká výlet do USA. Napísal email Thomasovi Newmanovi. Chce ma k nemu zobrať na recording session, ktorú organizujú pravidelne niekoľko rokov.
Znie to až neuveriteľne. Teda je to neuveriteľné…




Rick mi ukazuje aplikáciu na akordy, ktorú používal pri nahrávaní s Jonom Hassellom.


Okrem Ricka mi často písali moji fanúšikovia z Japonska. Prezradil som im, že mám Covid. Kouichi Sato organizoval u seba v byte večery s priateľmi a počúvali moju hudbu. Popíjali víno a písali mi. Dá sa povedať, že som v karanténe využil internet naplno. Veľmi ma to potešilo. Písal som si aj s Patom Mastelottom. Práve ho brali na operačnú sálu a šli mu namontovať kardiostimulátor. Ponáhľal sa za otcom do Kalifornie, pretože to s otcom nevyzeralo veľmi dobre. Cestou za ním dostal správu, že otec zomrel. Za posledný rok mám stále pocit, že mu napíšem práve, keď sa niečo zlé deje. Pat je skvelý človek a má okolo seba veľa nešťastia. Je mi to veľmi ľúto.


Okrem toho som si pozrel niekoľko filmov. Paterson, Spielberg, Mr. Turner, Krátky film o zabíjaní, Nemilovaní, S láskou v Ríme, Zlodeji, Svet podľa Muchu, … Svet podľa Muchu ma veľmi zaujal. Netušil som, že Mucha mal ateliér v Paríži spolu s Gauguinom a navštívil ho aj Van Gogh alebo Rodin. Keď sa chcel vrátiť do Čiech tak sa stretol s nevraživosťou a bol odmietnutý. Vyzerá, že Slovanská epopej je aj o tom. My nemáme radi našincov, ktorých uznali v zahraničí. Hľadáme za tým nejaký skrytý dôvod alebo ich ignorujeme. Vyrábame si umelé predstavy o veľkých a slávnych, ktorí sú niekde tam na inej planéte… Bolo mi Muchu ľúto, no zároveň ma to neprekvapilo. Každopádne som mal radosť z toho, ako o ňom hovorili v USA alebo v Japonsku. Jarmuschov Paterson je neskutočne pokojný a krásny film o tvorbe, ktorú si umelec jednoducho nosí v sebe. Póza a pomýlenie sa vs skutočný umelec…. Spielberga, Muchu, Mr. Turnera a Patersona som si pozrej dva – tri krát.
K Spielbergovi… Je zrejmé, že aj taký velikán občas potrebuje pochváliť, potrebuje odozvu, nekonečne pochybuje a skúša nové veci. Nie každý risk je očividný zisk. Častokrát je ziskom práve zlyhanie alebo pád.
Vzájomná podpora od kolegov a zároveň konkurencie… Coppola, Scorsese atď. Neskutočné, závidenia hodné a jasné výsledky prinášajúce. O dobrých umelcoch len v dobrom! Aj keď zablúdia! Rešpekt k úspechu a jedno v akom žánri.

Po štyroch dňoch som úplne stratil chuť a čuch. Prečítal som si Gogoľov Nos a cvičil som rozšírené triády na gitare.
Dni mi zbehli celkom rýchlo. Chvála bohu som nemal ťažší priebeh… Občas sa so mnou vonku prešiel maliar Peter Popelka. Mali sme respirátory a držali si odstup. Rozoberali sme filmy, ktoré som si pozrel a bavili sme sa o starých maliaroch. Noci v štúdiu boli skvelé. Vďaka zadebneným oknám som nevstával s denným svetlom. Spal dom od 23:00 – 7:30 ráno. Toľko som nespal ani nepamätám. Oddychový tep mi klesol pod 59 (zo 72, ktorý mi stúpol počas turné).



Na karanténu spomínam celkom dobre. Japonci, Rick Cox a jeho bohaté príbehy. Vzájomné online hranie, filmy, knihy, hudba, vnútorné monológy a desiatky strán v denníku. No chvíľami sa ma zmocnil zvláštny pocit samoty. Občas sa mi snívalo s pľúcnou ventiláciou. Niekoľko krát denne som paranoidne používal Oximeter. Všetko bolo chválabohu v poriadku až na umývanie sa vo výlevke so zimnou vodou.

Musí to byť hrozné, keď nevinný človek nastúpi na výkon trestu… Uvedomí si, že svet tam vonku sa kľudne zaobíde aj bez neho….


Barborka sa naučila sama hrať na base nový song Mammamia od Maneskin!

(text je bez korektúry)