Po niekoľkýkrát som si dnes vypočul 3. symfóniu od Henryka Goreckého. K jeho hudbe som sa dostal vďaka Janovi Hocekovi. Dávnejšie mi povedal, že mu moja hudba pripomína “smyčcové kvartetá” Goreckého. Hneď som jeho hudbu začal hľadať. Gorecký si prešiel avantgardným obdobím a neskôr sa dostal k hudbe “peknej” alebo sakrálnemu minimalizmu… Netrúfam si o ňom veľa hovoriť, nakoľko je to pre mňa veľmi inšpirujúci človek a majster.
Jeho 3. symfónia je pre moje uši niečo prekrásne. Nesie bolesť ľudských osudov… Milujem jej poetiku a zároveň si vážim, že sme všetci doma po kope v teple…

Spomenul mi ju dnes na pive môj priateľ a maliar Peter Popelka. Bol to taký ten jeden z naších večerov o umení pri pive. Je medzi nami takmer 30 rokov rozdiel, ale “problém” riešime ten istý…


Video nižšie diriguje sám majstro Penderecki, ktorého dom sme v Krakowe s Janom Sudzinom sledovali. Jano ho raz navštívil v rámci rozhovoru do časopisu Hudba. Chcel som vidieť, kde majstro býva. V korone bohužiaľ zomrel.


Dovolím si prepožičať text z Wikipédie:

“Skladateľ dielo zložil počas októbra a decembra 1976. Symfónia je určená pre orchester a sólový soprán, ktorý v každej z troch viet spieva odlišný text. Ako prvý sa k skladateľovi dostal text záverečnej tretej vety. V 60. rokoch poľský etnológ Adolf Dygacz poskytol skladateľovi nahrávky štyroch ľudových piesní nahratých v Sliezsku. Góreckeho zaujal nápev Kajze mi sie podzioł mój synocek miły opisujúci hlboký žiaľ matky nad synom, ktorý padol vo vojne. Góreckeho vtedy zaujala úprimná poetika tohto jednoduchého ale zároveň silného textu piesne. Neskôr sa dopočul o prípade Heleny Wandy Błażusiakównej. Táto iba 18-ročná dievčina bola počas druhej svetovej vojny väznená v gestapáckom väzení v Zakopanom na poľskej strane Tatier. Po vojne sa na stene väzenskej cely našiel nápis, ktorý tam Helena napísala: “Ó, mama neplač, nie – Prečistá Kráľovná nebies, vždy ma posilňuj.” Góreckeho fascinovalo týchto niekoľko úprimných slov, ktorými dievča hľadalo útechu v ťažkej situácií, v kontraste s nenávistnými a zúfalými volaniami, ktorými boli steny vo väzení popísané. V tom čase Górecki začal uvažovať nad zhudobnením týchto textov. Uvažovanie nad hudobnou formou mu nakoniec uľahčil nález ľudovej piesne z 15. storočia, ktorá je lamentáciou Panny Márie nad jej synom zomierajúcim na kríži. Skladateľ sa rozhodol zložiť trojvetú symfóniu ako zhudobnenie troch textov, ktorých spoločným prvkom je materstvo a odlúčenie matky a dieťaťa. Kvôli textu druhej vety je niekedy symfónia prezentovaná ako dielo, ktorého ústrednou témou je protest proti druhej svetovej vojne, čo však Górecki dôsledne odmietal. Chcel ponechať symfónií univerzálnejší charakter, jeho vlastnými slovami: “…tretia symfónia nie je o vojne, nie je to Dies Irae, je to jednoducho Symfónia žalospevov.” Prvá nahrávka diela bola nahratá rok po skomponovaní v Poľsku. Symfónia nevyvolal žiadny výraznejší medzinárodný ohlas. Dielo v 70. a 80. rokoch zanelo na niekoľkých európskych festivaloch vážnej hudby, kde sa stretlo prevažne s výrazne negatívnou reakciou kritiky. Górecki patril vtedy jedným z predstaviteľov výraznej povojnovej skladateľskej generácie v Poľsku, známy len úzkej skupine poslucháčov v rodnej krajine…”