Dokončil som hudbu k rozhlasovej hre Vizičlovek. Myslím, že by ju rádio Devín mohlo zverejniť do leta tohto roka. Bol to môj debut v rámci tejto práce. Robiť hudbu k rozhlasovej hre je iné, ako robiť hudbu k filmu. Pri filme si toho môžem dovoliť podstatne viac. V rozhlasovej hre máme len zvuk. Pripadá mi to ako 2D rozmer. Hudba a okolité ruchy sú pod dominanciou textu. Sú tam len úzke štrlblinky, do ktorých sa zmestí hudba. Občas je hudba na pár sekúnd dominantná medzi scénkami. Honoráre za túto prácu v štátnom rádiu ostali zafixované ešte z hlbokého komunizmu. Možno z 90 tych rokov. Za 60 minút hudby ponúkajú 250 euro. V mojom prípade trocha viac. Myslím si, že v tomto by mali na Slovensku nastať výrazné zmeny. Systém je podhodnotený. Zaujala ma hudobná únia v USA, o ktorej mi hovoril Rick Cox. Únia nastavila ceny, za ktoré môžu muzikanti hrať. Sú samozrejme nastavené podľa úrovne muzikanta od najnižších možných až po najvyššie.
Niečo také by sme potrebovali, ako soľ. Je pravda, že vždy sa nájde niekto, kto túto prácu urobí lacnejšie za pomoci hudobných bánk a tlačidiel ctrl c a ctrl v. Práce je tu relatívne dosť, ale je naozaj podhodnotená. Týmto nechcem navodiť zlé pocity voči štátnemu rádiu. Svoju prácu si robí dobre. Skôr mi ide o to, aby sme možno zvážili cenu práce skladateľa. Je úplne šialené dať necelú polovicu minimálnej mzdy niekomu, kto má mať zručnosti, počítač, programy, vedieť hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch a samozrejme mať schopnosť takúto hudbu urobiť. Hudbu, ktorá podporí text, jeho atmosféru a dokáže byť flexibilná v rámci režisérskych zámerov. Práca na tejto hre mi pomohla zabiť čas, ktorý som po príchode z USA a napadnutej Ukrajiny trávil v úzkostiach. Nakoniec som si pustil text a hral som si doňho. Veľmi jemne som podfarboval jeho dramatizáciu.
Vždy, keď pracujem na novej hudbe, ukladám si exporty z rôznych procesov vývoja v mojom Iphone. Počas prechádzok hudobné skice počúvam a píšem si poznámky v rámci úprav, ktoré chystám ďalší deň ráno u seba v štúdiu. Pri počúvaní hudby z Vizičloveka som si uvedomil, že sa vo mne odohráva niečo iné ako doteraz. Z mojej hry som cítil istý pocit úzkosti. Nahotu a jednoduchosť. Nevadilo mi to, práve naopak. Akoby som cez tú osamotenú gitaru videl sám do seba. Rozhodol som sa, že väčšinu skladieb zverejním na svojom Bandcampe. Presne tak, ako som ich uložil pod text. S pôvodnou dynamikou a dĺžkou.
Práca na tejto hre mi bude stále pripomínať obraz v mojom štúdiu. Na zemi kufor s potravinami na 5 dní pre celú rodinu. Sviečky, baterky, rádio a lieky. Prvý deň útoku som bol veľmi vystrašený. Bol som pripravený s rodinou vyraziť za Pavlom do Talianska do jednej hodiny. Nechal by nám svoj byt a šiel by bývať k rodičom. Mal som veľký strach z predstavy, že budeme musieť odísť. Zanechať všetko tu – doma a odísť s pár cestovnými kuframi preč. Nakoniec si poviem, že je v podstate jedno, aký je honorár. Vždy na všetkom pracujem, akoby som za to dostal milíon. Samozrejme v rámci možností, ktoré momentálne mám. Nerád si pýtam za prácu peniaze. Pri otázke “koľko za to chcete?” ma vždy pychne v žalúdku. Bojím sa, že keď s mojou hudbou začnem kalkulovať, stane sa niečo zlé a nikdy sa mi nebude dariť.
Preto mám Blanku alebo momentálne Anitu. Oni to majú riešiť za mňa. Lenže aj tak občas zazvoní telefón mne a prídu tieto otázky. Nakoniec hudbu vždy urobím a mám z nej radosť. Je to hudba, ktorá by bez zadania nikdy nevznikla. Práve preto milujem filmovú hudbu. Je to úplné iné, ako práca na mojích albumoch. Dostanem scénar, scénky, dej a predstavu režiséra. Môžem začať…


(Moju hudbu je najlešie počúvať na dobré slúchadlá. V podstate ju na sluchadlách vždy tvorím. Milujem priestor, ktorý vyplní okolo hlavy. Vtedy je to naozaj 3D)

Minulý týždeň som pracoval pre Stevena Wilsona. Nahrával som mu gitary do tretej skladby na jeho pripravovaný sólo album (2023). Taktiež mi to pomohlo tráviť čas pracovne. Práca pre Stevena je pre mňa vždy veľkou výzvou. Teším sa na výsledok.
Okrem toho som mal video hovor s talianským basgitaristom Lorenzom Feliciatim. Lorenzo mi dal v minulosti jeden veľmi dôležitý kontakt. Bol to email na Pata Mastelotta.
Lorenzo chce urobiť so mnou a Gergom Borlaiom trio. Dohodli sme sa, že to skúsime a cez internet urobíme 2-3 skladby. Malo by to byť power trio, s filmovými atmosférami. Gergo je momentálne na turné s Frankom Gambalem. Mám z neho radosť a držím mu palce.

Ako mi hovorieval Rick:

“Nakoniec záleží len na hudbe David”