• Vrátil som sa z promo cesty z Prahy. Bol som promovať knihu a stretnúť pár priateľov. Jedným z nich bol aj skladateľ filmovej hudby Karel Havlíček. Dozvedel som sa o ňom z podcastu Proti Proudu, ktorý sledujem. Karel žil v USA 15 rokov. Bol v rôznych tímoch okolo Zimmerovho Bleeding fingers atď. V podcaste hovoril takmer 100% mojích názorov na filmovú hudbu, jej mašinériu v Holywoode a hudobný biznis ako taký aj u nás. Našiel som si jeho stránku a napísal som mu, že som bol na recording sessions u Thomasa Newmana. Dohodli sme si teda stretnutie. Porozprával som mu moje zážitky z LA u Thomasa Newmana a môj každodenný život u Ricka. Koľko vlastne stojí zdravotné poistenie, potraviny, daň z majetku. Vzájomne sme sa Karlem dopĺňali.
    Ak sa chcel dostať do nejakého tímu skladateľov musel odpovedať na otázku či je tímový hráč. Tam by som ja určite pohorel. Členovia tímov dostávajú zadania z drobných častí filmu a presné šablóny, ako má hudba vyzerať. V tíme môže byť aj niekoľko desiatok ľudí na pár scénok. Pracuje sa tam aj do štvrtej rána. Niekedy aj dlhšie. Z toho nemá hudobník žiaden kredit. Je to síce honorované, ale v rámci budovania mena a osobitého štýlu hudobníka je to prakticky vyrábanie riflí niekde v Číne. V titulkách je len music by Hans Zimmer. Pri prvých zarobených peniazoch príde zdravotné positenie, nájmy (ak nemáme v LA kamaráta, ktorý nám u seba dovolí bývať). Pri skladaní filmovej hudby je to najatý právnik, ktorý rieši zmluvy a agent. Všetky tieto veci sme rozoberali aj Rickom. Neskutočné ceny nehnuteľností… Rickov domček má hodnotu 1,5 milióna dollárov. Thomasov dom môže byť aj 10 milíónov a štúdio tak isto. Z 10 mil. domu je daň každý rok možno 2mil. Navyše je tam neskutočne veľká kriminalita. Ozbrojené prepady počas dňa. Pravidelné vykrádané Amazon vlaky, v ktorých hľadajú kriminálnici zbrane…


    Žiť si takto v LA na turistické víza, bývať u kamaráta a dostať zápal slepého čreva, prípadne akútnu bolesť zuba… Viem si potom predstaviť likvidátora našej slovenskej cestovnej poistky… Pamätám sa, ako môjmu nemenovanému kamarátovi v USA vyberali z nosa nádor. Prišla mu faktúra na 15tis dolárov.
    Po tom všetkom som si predstavil, ako je to vlastne na Slovensku, prípadne v Čechách. Ceny nájmov, zdravotného poistenia, miera kriminality, ceny potravín, bezpečie, máme ženy, ktoré vyzerajú ako modelky, vedia variť, aj my vieme (heh), krásna príroda, zem, skvelá kuchyňa, pivo, víno, atď.
    Porovnávali sme aj Prahu s Parížom. No go zóny v Paríži, v ktorých veľmi ľahko príde človek o život. Čistota Prahy a Paríža sa nedá porovnať. Ceny v gastronómii a samozrejme bezpečnosť. Karel mi prezradil, že v Prahe je na prechodnom pobyte niekoľko skladateľov filmovej hudby z USA a tak isto aj producentov z komerčnej sféry. Prichádzajú na pár mesiacov. Prenajmú si byty, donesú si svoje počítače a nevedia sa nabažiť kuchyne, žien a atmosféry, ktorá je v Prahe. Pracujú tu na diaľku. Kultúrnych podujatí je v Prahe naozaj dosť v rôznych kultúrnych odvetviach.
    Samozrejme s filmom a príležitosťami je to iné v Čechách a u nás ani nehovorovím. No je to na dobrej ceste. Nie sme veľmoc filmov a tým pádom vôbec nemôžeme byť veľmocou filmovej hudby. Vďaka tomu, že sme v EU, možeme veľmi jednoducho cestovať po celom svete. Nemúsime byť nastavení len na náš domáci trh. Ten je veľmi malý a v komerčnej sfére dotláča interpretov ísť až niekam, kde … Povedzme, že ja by som to robiť nechcel. Otvorenosť sveta mi vyhovuje a napĺňa moje túžby a potreby. Môžem robiť čo chcem a spolupracovať s hudobníkmi z celého sveta. Samozrejme dôležitý je aj osobný kontakt, ktorý je nevyhnutný. Vyhovuje mi robiť hudbu, ktorú počúva minorita. Keby som mohol hrať a vydávať len na Slovensku tak by bolo dávno po mne.
    Napriek tomu je tu super život. Všetko je blízko. Letisko v Krakowe navštevujem častejšie, ako stanicu Kysak. V Bratislavskom hoteli Danubia gate mám zlatú zákaznícku kartu. V Prahe môžem bývať u Jana Sudzinu. V LA u Ricka, v Berlíne u Bernarda, v Austine u Pata, vo Faenze u Paola a takto by som mohol pokračovať ďalej.
    Čiže Slovensko je výborne prostredie v rámci kvality života. Robiť je tu stále čo. Raz je toho viac a raz menej (alebo v hudbe v Covide nič).
    Je tu pekne, čisto a hlavne bezpečne. Mali by sme si to vážiť a zveľadovať.
    Rick mi v USA povedal:
    “Európa je naozaj skvelé miesto. V podstate máš všade približne dve hodiny lietadlom. Z krajiny do krajiny, v ktorej je úplne iná kultúra. Z Talianska do Nórska, z Nórska do Londýna, z Londýna do Prahy, atď.

    S Karlem sme sa ešte o Zimmerových promo videách k Dune. Nech je aký je, vie to všetko predať. No, čím je človek v tomto biznise dlhšie (jedno či menšom alebo väčšom), pochopí, ako to funguje.
    Bavili sme sa na tom, ako jedinečne Zimmer použil kompresor na vokály v Dune. Teda, on to tak tvrdí v jednom videu. Všetci to takto robíme už dávno. Žiadna veda… Presvedčí o tom divákov a svojích fanúšikov. V tejto fáze ho muzikanti prestávajú mať radi.
    Bavili sme sa aj o jeho “playback” videu, v ktorom ukazuje, ako naživo hrajú hudbu z filmu Duna.
    V úvode je v tme (0:15) pri mikrofóne Zimmer, aby v nás navodil pocit, že hlas, ktorý počujeme je jeho. No my vieme, že je to mongolský hrdelný spev s efektom. Následne je vo videu tympán, ktorý vôbec nieje zvuk (bambusov?), ktoré počujeme. Najvačší vtip je obrovská stena moduláru za nimi, ktorá nie je zapnutá. Bliká, ale nehrá… V 0:53 už (bambusové?) tyče nehrá nikto. V 1:43 zabudne speváčka, že pri playbacku musí byť ústami pri mikrofóne. Navyše ten spev je vlastne harmonika z Vtedy na západe. Dá sa tam toho nájsť viac…

Tu sa vynára naša typická vlastnosť v ktorej vo svete vedieme. Je to závisť a ohováranie. V tomto sme možno na prvom mieste… Je to vlastnosť nevoľníkov a ich potomkov. Aspoň sa mi tak zdá… Práve preto skočíme na lep populistom a sme agresívny.
Aby som na záver neznel “nevolnícky” musím povedať aj to dobré. Hans Zimmer je vo svete filmovej hudby niečo ako Conor McGregor v MMA. Spopularizoval filmovú hudbu, má výborný zvuk a pozíciu, ktorú dnes zastáva, nedokáže hocikto. Prepojil elektronickú hudbu s orchestrom. Svojím soundtrackom k filmu Batman ma veľmi inšpiroval. V podstate som práve kvôli nemu túžil robiť filmovú hudbu.

Ďakujem Hans



Pripájam časť z podcastu z Karlem Havlíčkem