Dlho som si nič nenapísal ani sem a, ani do môjho súkromnému denníka. Stalo sa toho veľa, preto píšem útržkovite.
Pracoval som na albume s Arve Henriksenom. Konečne sme ho dokončili. Volá sa A sense of destiny.
Venoval som ho mojej zosnulej babke Marte Tkáčovej, Jankinej babke Barbore Cienky, Andrejovi Migašovi (otcovi môjho dobrého priateľa) a maličkej nebohej Alme. Skice k albumu vznikli počas mojej karantény v štúdiu, kde vznikla aj moja druhá kniha O hudbe a dobe. Pracujeme, aj na albume s pracovným názvom Pentimento. V procese som ja, Arve, Rick Cox a použijeme aj niektoré stopy z nahrávky s Thomasom Newmanom, ktorá vznikla v USA.
Včera som konečne telefonoval s Rickom Coxom. Nedokážeme zladiť čas v LA s mojím Prešovským 🙂 Rozoberali sme prípravu nášho krátkeho turné v septembri 2022. Okrem toho sme sa bavili aj o rakovine, ktorá postihuje každého druhého človeka. Mám v blízkom okolí troch ľudí, ktorí s ňou začali bojovať…
Ale nechcem to príliš rozoberať… Nerobí mi to dobre. Mám dosť problémov sám so sebou. Tento rok sme pochovali dve babky…
Celkom mi pomáha každodenné kardio 35 min box, plus cvičenie s 20kg závažím. Konečne som začal aj bicyklovať. Včera som počúval sólové albumy Thoma Yorka a posledný album elevator Adriana Belewa.
Začal som sa venovať mixu mojej hudby v dolby atmos. Chcel by som zverejniť skice z karantény práve v tomto formáte. Urobím tak možno koncom roka na mojom Bandcampe.
Urobil som si profil na Substack. Je to stránka, kde zverejňujem môj blog v angličtine. Zistil som, že mám 90% poslucháčov a čitateľov mimo Slovenska. Celkom ma to teší, no škoda, že sú takto roztrúsení po celom svete. Nemám šancu dostať ich do jednej koncertnej sály alebo klubu 🙂
Link: https://davidkollar.substack.com/
Minulý týždeň som musel urobiť malú investíciu a kúpiť program Final cut a GoPro kameru. Nenávidím túto dobu video smogu a pretekov o lajk a videnie. Musím však občas zverejniť nejaké video aj ja. Rozhodol som sa pre krátky formát Reel alebo Filmový pás, ktorý je do 60 sekúnd. Úplne jednoducho z môjho malého štúdia. S včerajším (druhým) videom som to prehnal a má viac, ako minútu a pol. Mohlo by to byť len malý úvod (dvere) do môjho hudobného sveta, ktorý obsahuje celkom dlhé skladby bez klasickej formy… Neviem, či to bude fungovať, ale skúsim to.
Začalo to vlastne videom s Marco Minnemannom. Marco zverejnil svoju improvizáciu na Instagrame. Práve vtedy som parkoval auto pred domom. Okamžite ma napadlo nahrať do jeho videa improvizáciu… Otočil som sa a šiel späť do štúdia. Zistil som, že to nie je také jednoduché. Nahrať video, nahrať zvuk a potom to zosynchronizovať… O dobrom nasvetlení zatieľ ešte nie je reč. Je mi ľúto muzikantov, ktorí celý svoj čas venujú videám a ich promu. Prispôsobojú sa krátkemu formátu a chcú potešiť náhodného okolo idúceho… Muzikant ma pracovať na svojom prejave, svojich základoch, svojej hudbe a popri tom môže zverejňovať videá. Ale doba je zlá …
Zaujal ma článok Teda Gioiu o dĺžke skladby, ako takej. Rozoberal dĺžku trojminútovej skladby vs. skladby dlhej cez 10 minút. Aby sa poslucháč dostal do tranzu, je potrebná minimálne 10 minútová skladba. Takto liečili v minulosti šamani ľudí. Aby sa bunky v mozgu a v celom tele zosúladili s rytmom alebo atmosférou skladby… Práve preto kapely v minulosti hrali na koncertoch dlhé intrá alebo sóla. Cítili, že 3 minúty z vinilu proste naživo nestačí. Je to málo. Dnes je v kurze 16 sekundová skladba na TikToku. Nie je to celé šialené? Do 16 sekúnd sa niečo musí stať. Hudba musí začať, mať napätie a záver… aby divák vydržal pozerať a firmy mohli zacieliť reklamu … OMG
V piatok mi písal Pat Mastelotto, aby som došiel za ním do Texasu. Chce mi produkovať sólovú dosku. Niekoľko dní by som hral a Pat moje nápady strihal a produkoval. To by bolo naozaj skvelé. Dohodli sme január 2023.
V sobotu som nahrával gitary pre Erika Truffaza. Robí hudbu na otvárací ceremoniál filmového festivalu. Ako to bolo aj s naším projektom v Louvri tak, aj teraz o tom viem len málo… Všetko sa dozviem z Googlu po funuse.
Každý deň cvičím na gitare minimálne hodinu rôzne prstoklady hneď z prvej (kde položím ruku). Začnem napr. v G moll a hrám všetky módy v jednej polohe. K tomu veľmi veľa chromatiky. Improvizujem a hrám rytmické stupnice.
Okrem toho sa učím taliansky. Zaplatil som si Duolingo pro. Zistil som, že musím byť neustále zaneprázdnený a vtedy mi dajú moji démoni pokoj…
S koncertami je to veľmi ťažké. Všetko sa síce otvorilo, ale hrajú v podstate hlavne veľké, komerčné kapely, ktorých vystúpenie je skôr spoločenskou udalosťou. Začnem asi nahrávať ďalší sólový album počas prázdnin.
Koncom júla idem s mojou dvanásť ročnou Barborkou na Slipknot do Prahy. Je v hudbe presne ako ja v jej veku. Mám z toho radosť a zároveň aj strach 🙂
Hrá na base, bicie, sleduje ŠPZetky áut a učí sa názvy okresov. Je zdravo tvrdohlavá… Má talent na jazyky a je to malá osobnosť. Som tu pre ňu!
David Kollar's Diary 