S Rickom Coxom si voláme dosť často. Rozoberáme prípravy na turné v septembri. Letenky už zabookovala Anita Pócsova. Pôjde s nami aj zvukár Arnaud Mercier. Rick ho berie, ako člena svojej rodiny a chce sa s ním možno posledný krát stretnúť v Európe. Arnaud bol zvukár Jona Hassella. S Rickom spolu trávili kopu času od roku 1999 – 2017.
Musel som si kúpiť nový MacBook. Vôbec mi to teraz nevyhovuje, ale môj starý už mal problém s Guitar rig 6. Je lepší aj na strihanie videa. Začal som robiť také tie krátke Reells. Nie je to formát pre mňa. Moja hudba je veľmi intímna. Nie som hamtníkovi drtič. Vyhovuje mi aj, keď nie som na mojích koncertoch veľmi nasvietený. Mám rád kino atmosféru. Navyše je tých videí denne milión. Ako povedal Marco Minnemann “väčšina z nich by neodohrala koncert a nikdy nezloží vlastnú skladbu”
Album s Arve Henriksenom vyjde 20 augusta 2022. V deň prvého koncertu s Rickom a Paolom Rainerim. Na Hevhetia festivale v Trnave by som ho chcel pokrstiť. Dúfam, že s Arvem budeme mať aj nejaké koncerty. Po Corone ostalo všetko visieť vo vzduchu. Svet sa akoby dostal do normálu, ale ja mám toľko koncertov ako, keď som začínal so svojou prvou kapelou okolo roku 2005. Našťastie sa mi stále ozve nejaký filmár.
Dúfam, že sa to zlepší aj keď tomu veľmi neverím. Rozposlali sme s Arvem vyše 600 emailov s elektronickou tlačovou správou o našom albume. Googlujem, no zatiaľ ju veľa magazínov nezverejnilo. Našiel som zopár v Španielsku.
Potrebovali by sme na každú krajinu aspoň 5000 euro čisto len na promo.
Najlepšie by bolo zaplatiť Poľsko, Nemecko, Belgicko, Anglicko, Švajčiarsko a Taliansko. Za 5000 euro na krajinu by sme získali rozhovor, banner v tlačenej verzii magazínu a recenziu. Plus pár tlačových správ. Tieto peniaze by sa samozrejme nikdy nevrátili. Adrian Belew z King Crimson v jednom rozhovore spomenul, že z 9 000 000 streamov dostane 50 tis dolárov. Toľko má presne nákladov na výrobu albumu, ktorý si nahrá celý sám. Ostávajú mu na prežitie jedine koncerty a predaj CDčiek na koncertoch.
Adrian Belew o situácii v hudobnom priemysle.
Adrian Belew: Hudobný biznis podrazil každého z nás umelcov tým, že nechal našu hudbu rozdávať zadarmo. Nebránili sa tomu, keď začali veci riadiť streamovacie spoločnosti. Ani sa o to nepokúsili. Je to tak nespravodlivé, ako to len môže byť. Viem, že poslucháči milujú Spotify, pretože majú všetku tú hudbu zadarmo. Je to pre nich skvelé, ale pamätajte, že tým podvádzate mňa a všetkých ostatných hudobníkov. Ja som od nich dostal sotva cent, ale streamovacie spoločnosti zarábajú miliardy dolárov. Nikdy sa o tieto peniaze nepodelia s umelcami, ktorí im umožňujú existovať.
Ujasnime si to. Aby ste mohli legálne povedať, že niekomu platíte, existuje číslo, ktoré mu musíte legálne poskytnúť, a to je to, čo robia. Je to najnižšia suma, ktorú nám ako umelcom môžete dať – niečo ako 0,0006 centu za stream. To je suma, o ktorej rozhodli, že je hodnota našej hudby. Takže nám dávajú 0,0006 penny, čo je vlastne nič. Na to, aby sme zarobili 50 000 dolárov, by bolo potrebných asi 9 miliónov streamov. Toľko miniem zakaždým, keď nahrávam album.
Takže si musím robiť veci po svojom. Mám na výber? Hudobný biznis je totálna katastrofa pre všetkých, okrem obrovských umelcov, ktorí zarábajú na obrovských koncertoch a generujú miliardy streamov. Časť mojej hudby je na streamingu, vrátane Elevator, pretože to je realita, v ktorej žijeme, ale ja zarábam peniaze tým, že chodím na koncerty a predávam CD
Naše promo
Čiže na náš predpokladaný vklad 30 000 euro do proma, by mohli zareagovať festivaly alebo známe kluby, ale 30 000 euro extra by sme nikdy z koncertov nevyzbierali (aby sa nám promo vrátilo)
Raz sa mi stalo, že som poslal do Anglicka CD Sculpting in Time, na ktorom hrá aj Arve Henriksen. Novinár Sid Smith mi odpísal, že sa mu album páči a skúsi zverejniť recenziu v tlačenej verzii PROG MAG magazínu. Neskôr mi napísal, že mu šéfredaktor kázal napísať o Arveho sólovom albume, pretože Arveho vydavateľ má s magazínom deal…
Bez proma nám všetkým ostávajú len social médiá a na tých je to o ničom. Je to priestor pre lov lajkov a videní. Dáva ľuďom pocit slávy a zmyslu života… Je to digitálny smog. Stále na môjho syna kričím, aby nesledoval storky a reels. Nech sa radšej porozprávame alebo si spolu pozrieme film.
Máme síce aj “mienkotvorné” denníky, ktoré píšu o kultúre. Cítim, ako píše nižšie Ray Daniels, že aj tam treba poslať Fed-Exom “motiváciu”.
Ako robí promo Rihanna
Dopĺňam, ako robí HIT Rihanna. Koľko to stojí a koľko ide na promo.
Píše obchodník s hudbou Ray Daniels:
Náš hrubý súčet na vytvorenie jednej popovej piesne je teda nasledovný:
Náklady na skladateľský tábor plus honoráre pre autora piesní, producenta, producenta vokálov a mix vyjdú na 78 000 dolárov. Ale nie je to hit, kým si ho všetci nepočujú. Koľko to stojí?
Podľa Danielsa, Riddicka a ďalších odborníkov z odvetvia približne 1 milión dolárov.
“Dôvod, prečo to stojí toľko,” hovorí Daniels, “je ten, že potrebujem, aby všetko klaplo naraz. Chcete, aby si ľudia zapli rádio a počuli Rihannu, zapli BET a videli Rihannu, išli po ulici a videli plagát Rihanny, pozreli sa na Billboard, rebríček iTunes, chcem, aby ste videli Rihannu ako prvú. To všetko niečo stojí.”
Taký je hit: Je všade, kam sa pozriete. Aby sa tam dostala, vydavateľstvo za to platí.
Nahrávací priemysel je od hitov závislý z hľadiska predaja. Mať hity je obchodný plán. Väčšina piesní, ktoré sú hitmi – ktoré sa umiestňujú v rebríčkoch, ktoré sa predávajú vo veľkom, ktoré v lete vychádzajú z áut – stáli milión dolárov, aby ich ľudia počuli, hrali a kupovali.
Daniels rozdeľuje náklady zhruba na tretiny: tretina na marketing, tretina na lietanie umelca všade možne a tretina na rádio.
“Marketing a rádio sú úplne odlišné,” hovorí. “Marketing sú pouličné tímy, reklamy a inzeráty.”
Rádio je o čom?
“Rádio, o ktorom hovoríte…” odmlčí sa. “Rádio je o tom, že sa k chlapcom z rádia správame pekne.”
“Chovať sa pekne k rozhlasákom” je veľmi nejasná cena. Môže to znamenať, že beriete programových riaditeľov veľkých staníc na pekné večere. Môže to znamenať, že váš umelec príde zadarmo vystúpiť na stanicu, aby získal viac času v rozhlasovom playliste.
Bývalý programový riaditeľ Paul Porter, ktorý spoluzakladal skupinu Industry Ears, ktorá sa zaoberá sledovaním médií, hovorí, že nejde o to, že by nahrávacie spoločnosti priamo platili za pieseň. Platia za nadviazanie vzťahov, aby pri presadzovaní konkrétnej nahrávky bol interpret na prvom mieste.
Porter hovorí, že krátko po tom, ako pred 10 rokmi začal pracovať ako programátor pre BET, dostával v obálke od Fed-Exu 40 000 dolárov v stodolárových bankovkách. Súčasní programoví riaditeľia mi povedali, že sa to už nedeje. Tvrdia, že ich zoznamy skladieb sa vytvárajú na základe prieskumu trhu, čo chcú poslucháči počuť.
V každom prípade sa vráťme k nášmu približnému súčtu: Po 78 000 dolároch na vytvorenie piesne a ďalších 1 milióne dolárov na jej uvedenie sa Rihannina “Man Down” pridá do playlistov rádií po celej krajine, dostane reklamný banner na iTunes… a stále nemusí byť hitom.
Ako to už býva, skladba “Man Down” sa nepredávala až tak dobre a v rádiách sa hrala minimálne.
Spoločnosť Def Jam však tento výpadok kompenzuje vydávaním ďalších singlov. A až potom – ak sa vydavateľstvu vráti suma, ktorú vynaložilo na album – dostane zaplatené aj samotná Rihanna.
David Kollar's Diary 