Ráno nás opäť zobudili vŕtačky. Šiel som sa okamžite sťažovať na recepciu. Tento krát som aj zaklopal na dvere izby číslo 12 a povedal som chlapom, že sú v hoteli a ľudia o 7:15 ráno ešte spia.
“Prepáčte, prestaneme” povedal mi jeden z robotníkov
Len, čo som vošiel do izby počul som cez úzku stenu, ako jeho kolega nadáva:
– “vydrbaní muzikanti!”
Samozrejme prestali vŕtať, ale začali pre zmenu búchať.

S Paolom sme sa po raňajkách prešli k Malému Berlínu. Naložili sme auto. Došiel Rick a čakali sme na Arna. V pláne bolo vyraziť do Martina po 14tej, ale kvôli vŕtačkám som sa rozhodol vyraziť o 10:00.
Pred klubom sme sa stretli s Otom Hejničom a jeho hammondistom Brian Charettom (NY).. S Rickom sa hneď pustili do reči.   Zistili, že majú spoločných známych v USA. Brian má byť v januári 2023 v Los Angeles. Ja tam pôjdem koncom januára. Posledný januároví týždeň pôjdem za Patom Mastelottom do Austinu. Chce mi produkovať ďalší album. Odtiaľ by som letel za Rickom. Má v dome malú izbu, ktorú môžem používať. Možno by sme opäť zašli za Thomasom Newmanom. Brian je dobrý priateľ s Dannym Careym z Tool. Spomenul som mu, že nám Adam Jones z Tool vytvoril obal k albumu Komara. Veľmi dobre sme sa porozprávali a samozrejme aj odfotili. Došiel Arno a vyrazili sme do Martina.

Otto Hejnič, Paolo Raineri, David (Tommy) Kollar, Rick Cox a Brian Charette.

Cestou do Martina sme sa zastavili v Čičmanoch. Muzikanti chceli ochutnať bryndzové halušky a strapačky s kapustou. Rick je vegetarián. Veľmi často hovorí o knihe Sapiens. Začal som ju čítať. Je to zhrnutá história o tom, aký hrozný je tvor homo sapiens 🙂

Peter Ondruš s Paolom Rainerim

V Martinskom Bar Museu sme vyložili nástroje a začali zvukovú skúšku. Jano Sudzina doviezol Erika Truffaza a čakali sme na začiatok koncertu. Martinský koncert dopadol podľa mňa oveľa lepšie ako koncert v Trnave. Nemuseli sme po zvukovej skúške odpratávať z pódia nástroje. To je naozaj luxus.
Erik si veľmi dobre rozumel s Paolom. Všetko zaklaplo, ako malo. Mal som dobrý pocit. Hrať tento druh hudby je veľmi ťažké. Skladby nemajú konkrétnu tóninu, rytmus a metrum sa menia. Je to naozaj maľovanie hudbou… Každý muzikant musí byť skúsený a hľadať si v tejto hudbe svoje miesto. Je to ako sledovanie sonaru v ponorke. Musím dokonale počúvať, čo robia moji kolegovia a nájsť si tam svoje miesto. Niekedy je moje miesto jednoducho ticho. Skladba má proste všetko, čo má mať aj bezomňa… Musím opäť spomenúť Arna. Urobil kopec práce. Bez jeho zvukárskych skúseností a skúsenosti s takýmto druhom hudby by sme si neporadili.
Po koncerte som viedol besedu o filmovej hudbe v Holywoode. Potom sme sa rozlúčili s Erikom, ktorého viezol Janu Sudzina do Poľska. Chvíľu sme sa porozprávali s priateľmi a šli sme na hotel.


Po zvukovej skúške. Ja, Paolo, Rick, Arno a Erik.


Deň voľna na letisku v Prievidzi

Nasledujúci deň sme sa mali voľno. Cestovali sme z Martina do Bratislave, kde sme mali stráviť dve noci v hoteli Ibis. Rickovi to prospelo. Neuvedomil som si, že má 70 rokov. Je veľmi veselý a neustále ponorený v hudbe a technológiách. Ja využívam svoj iphone na 30% oproti Rickovi. O programe Ableton ani nehovorím. Ten využívam oproti Rickovi možno na 5%. Vtedy si uvedomím, že som vlastne starší, ako Rick. Som trocha konzervatívny a stačí mi to, čo viem. Spomenul som si na turné s Patom Mastelottom. Bol presne takýto. S každým zdieľa aplikácie, ktoré objavil a ktoré používa. Veľmi dobre si uvedomujem, že ak sa chcem posúvať a lepšie chápať hudbu a jej vyjadrovacie schopnosti musím hrať s lepšími. Musím sa s nimi na pódiu “konfrontovať”, nahrávať, telefonovať a komunikovať.
Cestou do Bratislavy sme sa zastavili na letisku v Prievidzi. Môj dobrý priateľ Peter Ondruš tam lietava s vetroňom. Ponúkol nám každému individuálne krátky let. Rick bol veľmi natešený. Previezol sa aj Paolo a Arno. Ja som sa bál, ale sľúbil som Petrovi, že s ním raz poletím.
Prikladám link na Facebook video Aeroklubu Prievidza. Postrihal som ho v telefóne na pamiatku.

https://www.facebook.com/watch/?v=3300677246845645&ref=sharing

Tento deň bol naozaj super. Som rád, že sa môžem, ako tak Rickovi odvďačiť za priateľstvo a všetko, čo pre mňa doteraz urobil. Veľa som sa od neho načil. Samozrejme aj od Paola a Arna.

Peter, ďakujem (e)

Koncert z verejných zdrojov podporil fond na podporu umenia.