Večer ma na letisko v Los Angeles prišiel vyzdvihnúť Rick Cox. Bol tam obvyklý chaos. Trúbenie áut a nadávky. Stál som pri výstupe 7K. Rick prišiel na svojom Cadillacu a na prednom sedadle sedela Edie. Presne ako pred rokom. Hodil som do kufra batožinu a Edie mi sadla do lona. Bol som naozaj rád, že som opäť s Rickom. Porozprával som mu o nahrávaní s Patom Mastelottom.

– “To je super David, že si s ním mohol byť celý týždeň. Viac si pre vašu ďalšiu nahrávku urobiť nemohol. Musíš mi pustiť, čo ste nahrali. Teším sa na to.”


Letisko v LA

Došli sme do domu. Pripravil som si posteľ a šiel kúpiť pivo. Prešli sme sa s Edie a večer sme ostali v Rickovom štúdiu. Pozreli sme si prvý diel seriálu The last of us. Milujem hudbu Gustava Santaolallu, ktorého hudbu použili. Bola zložená pre hru na Play station. Seriál je klasický, postapokalyptický. Všetko nám v ňom ukážu a vysvetlia… Druhý diel bol trocha lepší, ale ja nemám rád, keď film nepoužíva moju predstavivosť alebo skúsenosť. Prípadne, ak ma nezavedie na miesta, na ktorých som ešte nebol. Hudba je tam klasická… Basové spodky a Santaolallové ronroco podľa mňa dáva až priveľmi dôraz na obyčajné scénky, aby bol divák smutný… Alebo nostalgický … Nevadí. Super je, že s Rickom do týchto filmov, ktoré idú nonstop v jeho veľkej televízii hráme. V LA bolo o dve hodiny menej ako v Texase. Aj dve hodiny urobia svoje. V noci sme zamkli dom, spustili alarm a šli si ľahnúť.
Ďalší deň ráno sme sa šli s Edie prejsť okolo kanálov vo Venice. Rick kŕmil kačky. Miluje zvieratá. Tvrdí, že dokonca viac, ako ľudí. Rozoberali sme jeho vlastný intervalový systém. Rick na ňom pracuje od roku 1983. Prvé tri dni sme strávili v štúdiu. Prechádzali sme materiály, ktoré Rick s Jonom Hassellom nikdy nepoužili. Pracujeme totiž na našom albume s Arve Henriksenom s pracovným názvom Pentimento. Rick má v počítači terabajty veľmi kvalitného hudobného materiálu. V stredu k nám mal prísť Rickov priateľ Colin, ktorý pracuje v 20th century fox filmových štúdiách ako hlavný osvetľovač. Colin prenajal svoj dom v Los Angeles a príležitostne býva u Ricka alebo v Mexiku, kde vyrába veľmi kvalitnú a úspešnú Tequilu Cazcanez.

O 12:15 ma pred Rickov dom prišiel vyzdvihnúť John Van Tongeren. Johna som už spomínal viackrát. Začínal spolu s Hansom Zimmerom v Los Angeles. Johnovi som nahral na jeho pripravovaný album gitary ešte v hlbokom Covide… Poznám ho vďaka Patovi. Pat je rodený Kaliforňan. Navyše mi veľmi pomohla aj moja pravidelná spolupráca so Stevenom Wilsonom. Je to až neuveriteľné, ako sa všetky tieto svety prepojili. Prog rockový a filmový. Filmoví skladatelia majú radi King Crimson a Mr. Mister a Porcupine Tree. Ja sa snažím dostať práve k filmovej hudbe a vďaka mojím spoluprácam mám rešpekt u týchto ľudí filmu.
Musím sa ešte vrátiť pol roka dozadu. Pozeral som na Netflixe prírodopisný seriál.
Zaujala ma hudba mladého Slovinca, ktorého budem volať AR. V lete minulého roka som šiel do Talianska. Napísal som mu, či sa na chvíľu nestretneme. Možno by som ním nahral nejaké sample na môj nový album s Rickom Coxom a Arve Henriksenom… Odpísal mi, že žije v Los Angeles a dohodli sme sa, že keď do LA prídem, zájdeme na kávu. 
Dohodli sme na stredu o 14:00. Poprosil som Johna, či by ma na túto adresu nezaviezol. Pozrel sa a povedal:

– “David, to je štúdio Hansa Zimmera, tam som roky pracoval…”


Moju Hans Zimmer story som už spomínal niekoľkokrát. Pred ôsmimi rokmi som mu zazvonil na dvere v štúdiu a chcel som mu ukázať, ako hrám na gitare cez Ableton. Hlásil som sa do jeho súťaží. Chcel som, aby ma nasamploval a použil moje zvuky v nejakých filmoch. Zaplatil som si s ním masterclass, ktorá bola nakoniec dopredu nahraná… Písal som email jeho osobnej asistentke… Všetko bolo márne. Minulý rok som sa šiel povoziť na Rickovom bicykli okolo jeho štúdia. Vyšla vonku upravovačka… Povedala, že Hans je v Európe. Nepodarilo sa mi tento múr prestreliť ani vďaka spolupráci so Stevenom Wilsonom.
Vrátim sa k Johnovi.

Ja a John Van Tongeren


John ma tam zaviezol. Ukázal mi komplex budov a povedal:

– “Vitaj v Zimmerlande” z chuti sa zasmial.
– “Čo mám robiť John? Mám z toho celého divný pocit. Netušil som, že Slovinec pracuje u Hansa. Poznáš moju Hans Zimmer story… Mám z toho zlý pocit… “
– “Sme tu David. Počkám chvíľu v aute, a ak pre teba nikto nepríde, hodím ťa naspäť k Rickovi…”
– “Dobre John, ďakujem…”

Prešiel som cez širokú cestu pred hlavný vchod komplexu Hansa Zimmera. Napísal som AR sms, že som vonku. Odpísal mi, že príde za chvíľu.
Zrazu sa objavil AR.

– “ Poďme na kávu David, nemám veľa času”
– “Ok, jasné, poďme”
– “S kým si v LA David? Posielal si mi fotku s Thomasom Newmanom na Instagram. Pracuješ s ním?
– “Nie nie, minulý rok ma k nemu zobral môj priateľ Rick. Bol som uňho dvakrát na povedzme “priateľskej recording session”
– “Aha, tak prečo si v LA?
– “Nahráveme s Rickom, počul som tvoju hudbu a napadlo ma, že by sme možno mohli spolu niečo v budúcnosti urobiť… Poznáš King Crimson?
– “Nie…”
– “Porcupine Tree?
– “Nie…”
– “Steven Wilson?”
-“Nie..”
-” Erik Truffaz?
– “Nie…”
– “Fennesz, Arve Henriksen, Marco Minnemann?…”
– “Nie…”
– Ok, nevadí. Bol som nahrávať v Texase a teraz som prišiel navštíviť môjho priateľa Ricka Coxa. Rick pracuje s Newmanom a máme spolu rozrobený album … “


Podaroval som mu môj album A Sense of destiny.
Povedal, že si nemá, kde vypočuť CD.

– “Poďme ku mne do štúdia David. Pustíš mi tvoju hudbu. “

A vtedy sa to stalo. Vošli sme do tej velkej budovy. Zapísal som sa na recepcii ako hosť a dostal som visačku na krk. AR otvoril dvere do svojho štúdia, vyťukal moju stránku a pustil skladbu Alma and the silhouette of hope. Vtedy som cítil obrovskú silu. Arveho trúbka začala hrať po celom štúdiu. Bolo to naozaj silné.
Mladý, vynikajúci slovinský skladateľ si tu teraz púšťa môj album, ktorý som nahrával v malej kutici v Prešove na Požiarnickej 17.
Skladba dohrala…

– “David! Veľmi sa mi páči tvoj hudobný prístup. Je veľmi unikátny… Niečo také by sa nám mohlo zísť… Poď za mnou…”

Šli sme dlhými chodbami do ďalšieho štúdia. AR ma predstavil svojej kolegyni a povedal jej, aby si pustila moju hudbu. Vyťukal www.davidkollar.com a pustil Almu.

-”Veľmi unikátny hudobný prejav. To je trúbka? Vôbec tak nezneje…”
-” Áno to je môj priateľ Arve Henriksen. Arve je výnimočný talent…”

V tom sa začali baviť, že by o mne mali povedať bossovi. Spomínali nejaké poľské priezvisko. Je to chlap z Extreme music. Ukázal som jej Rickovu fotku. Poznala ho. Profesor z filmu “Návrat do budúcnosti “- zasmiali sme sa. Pamätala si ho od Thomasa Newmana. Vraj vždy jedol jogurty …

Veľmi som sa potešil. Začal som mať vnútorný pocit, že som v minulom živote žil v Los Angeles, ale urobil som niečo zlé… Poslali ma do vyhnanstva a narodil som sa v Prešove. Je teraz na mne, či sa mi podarí dostať naspäť… (humor)
Ako keď sme sa bavili s Gergom Borlaiom. Máme všetko trikrát ťažšie ako ľudia, ktorí pochádzajú z anglicky hovoriacich krajín. Musíme oveľa viacej makať ako oni, snažiť sa, cestovať…
Rozlúčil som sa s nimi vyrazil som naspäť do Rickovho domu. Cesta mi trvala 80 minúť. Počúval som album A Sense of destiny. Nahral som niekoľko video správ pre Arveho. Musel som mu poďakovať a zároveň sa pochváliť s naším úspechom. Som strašne rád, že sa naše osudy stretli.



Pred domom stál Rick.

– “Kde si bol tak dlho Dávid??” Stretol si Slovinca a Zimmerovho kolegu bývaleho kolegu Johna?”
– “ Áno! Rick, ten Slovinec pracuje u Zimmera, aká náhoda…”
– “Takže si sa dostal dnu???!!!!!”
– “Áno!”
– “To je úžasné David!!! Vieš koľko ľudí v LA sa chce dostať do tejto budovy??”
– “Rick, púšťali si moju hudbu a páčila sa im.”


Silno ma vystískal. V tom prišiel Colin s priateľkou. Doniesol vzorky Tequily. Rick nás rýchlo zoznámil.

– “Colin, dnes si dám Tequilu! David sa dostal do Zimmerovho štúdia! Hahh…”
– “Ja som tam niekedy fotil…” dodal Colin

Viem, že to pre Ricka veľa neznamenalo. Celý život pracuje s Thomasom Newmanom, ale úprimne sa tešil pretože poznal moju Hans Zimmer story.

– “Stačí mi to tak ako to je. Mám chuť ísť domov a začať nahrávať nový album. Som veľmi inšpirovaný… Neviem, či by som tam chcel pracovať. Vyhovuje mi to tak ako to mám teraz. Uvedomil som si, že som neskutočne slobodný hudobník a človek.”

Večer sme v dome oslavovali príchod Colina a “môj” deň. Pili sme Tequilu a počúvali Johnyho Casha, Roswella Rudda, Betty Carter a Alberta Aylera…
Bol to úžasný večer.


Ďalší deň sme s Rickom pracovali v kuchyni. Poprosil som ho, aby sme sa premiestnili zo štúdia. Rick mi ukazoval svoje prepisy Bachových chello suit pre gitaru. Ukazoval mi partitúru Svätenia jari a púšťal mi nahrávky. Večer sme boli s Colinom a jeho manželkou v krčme. Konečne čapované pivko. Colin ma pozval do Mexika. Možno sa mi ho tam podarí niekedy navštíviť. Celý večer chcel počúvať moju hudbu. Pozná King Crimson, Porcupine tree. Dokonca mal s Rickom kapelu. Na stole bola položená partitúra Svätenia jari. Okamžite ju otvoril a začal spievať konkrétne party. Rick a Colin sú neskutočne hudobne vzdelaní ľudia.




Ďalší deň sme šli do 20 century Fox štúdii. Colin pracoval na nejakom seriáli s Danny De Vitom. Zaparkovali sme auto a Colin pre nás dorazil na golfovom aute. Ukázal mi mrakodrap, v ktorom sa natáčal film Smrtonosná pasca 1, Avatar, štúdia, až sme sa ocitli pred štúdiom Newman stage. Volá sa podľa otca Thomasa Nawmana. Alber Newman zložil hlavnú zvučku 20th century fox a bol najviac oceneným umelcom v Kalifornii.
Do vnútra sme ísť nemohli, ale zrazu na nás zakričal japonec, ktorý spoznal Ricka.
Vyobjímali sa a pozval nás do štúdia, kde prebiehali prípravy na zajtrajšie nahrávanie hudby pre Pixar. Samozrejme s hudbou Thomasa Newmana.
Vošli sme dovnútra a všetci začali Ricka objímať. Bol tam zvukár Thomasa Newmana. Ďalej Tommy Vicari. Vicari má dve Grammy a osem Emmy awards. Spolupracoval s Princom, Bowiem atď …

Rick ma všetkým okamžite predstavil (vie, ako sa to robí):

-”Toto je môj priateľ David Kollar zo Slovenska. David získal niekoľko ocenení za jeho hudbu. Je mladý no na svojej stránke má viac ako 4O titulov. Bol v Texase nahrávať s Patom Mastelottom z King Crimson, robí filmovú hudbu a včera bol v štúdiách Hansa Zimmera! Minulý rok som s ním odohral štyri koncerty spolu s Francúzom Erikom Truffazom.

– “ King Crimson! Wow.”  Bol som na nich pred pár rokmi povedal Tommy.

Niektorí v štúdiu si urobili printscreeny môjho Spotify profilu, aby si možno v budúcnosti mohli vypočuť moju hudbu. S Moiom sme sa porozprávali o Porcupine Tree a Tool. Škoda, že som nemohol ostať v LA dlhšie. Brian Charette bude hrať v Baked Potato s Danym z Tool. Možno by som si s nimi mohol zahrať. Nevadí! Cestou zo štúdia sme šli odviezť Colina do autoservisu. Prostredie mi bolo povedomé… Bolo to rovno oproti štúdiu Hansa Zimmera. Začali sme sa všetci v aute nahlas smiať…

Tommy Vicari, Rick A ja

Tento môj pobyt v USA bol nad všetky očakávania. Posledný večer sme s Rickom a Colinom počúvali hudbu. Popíjali Tequilu a nahlas sa smiali. Uvaril som guláš. Jedol len Colin. Rick a Colinova manžeka sú vegáni …



Ráno sme sa rozlúčili a vyrazil som na letisko. Čakala ma dlhá cesta domov. 35 hodín, kým otvorím dvere do domu.
Veľmi veľa som sa od Ricka, Pata a Colina naučil. Spoznal som niekoľko zaujímavých a kvalitných ľudí a vznikli nové priateľstvá a podľa všetkého aj budúce spolupráce. Ešte viac si vážim slobodu, ktorú mám a podmienky v ktorých pracujem. Všetko raz príde. Ale musí to byť prirodzené a v pravý čas.


Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli. Hlavne Vladovi Kačalovi, Anite Pócsovej a Fondu na podporu umenia.


David


(Text neprešiel jazykovou korektúrou)