S Arvem som nebol na pódiu od roku 2019. Nahrali sme spolu tri albumy. Illusion of a separate world, Unexpected Isolation a Sense of destiny. Okrem toho učinkuje na mojom albume Sculpting in time a v projekte Crime on the Bunny. Arve neskutočným spôsobom obohatil môj hudobný život. Naše dlhé telefonáty o hudbe sú pre mňa obrovskou inšpiráciou. Je to neskutočne nadaný a muzikálny hudobník. Navyše je veľmi nekompromisný. Dennodenne pracuje na svojej hudbe a to isté očakáva odo mňa. Stal sa za tie roky mojím naozajstným hudobným priateľom a kolegom.
Týždeň pred naším krátkym turné (Praha, Dražďany) sme si telefonovali.

AH: “Ako sa máš David? Pracuješ na nejakej novej hudbe?”


DK: “Ahoj Arve, venujem sa nášmu novému albumu a stále spracuvávam hudobný materiál, ktorý som doniesol od Ricka Coxa z Los Angeles. Postupne ti posielam náčrty skladieb, z ktorých môžeme dokončiť náš projekt Pentimento.


AH:” Výborne David! Je super ak sa nám podarí každý deň zaznamenať nejaký zaujímavý nápad, prípadne zvuk. Niekedy je v poriadku aj jeden za týždeň. Pracuješ na orchestráciách v rámci tvojích gitár?


DK: “Áno, ale viac sa venujem sláčikovým nástrojom, ktoré chcem takisto používať na naších koncertoch.


AH: “Excelent David! Stále ti hovorím, že nájdi niekoho, kto zapíše tvoju hudbu do nôt pre experimentálny ansámbel a uvidíš, kde všade sa môže tvoja hudba dostať. Ja to vidím v klasickej hudbe. Ver mi.


DK: “Ďakujem Arve. Možno pomaly príde ten čas. Tento rok mám 40 rokov… Pomaly sa tomu začínam venovať. Menej používam elektrickú gitaru. Stále cvičím, ale hrám viac menej na akustických gitarách a používam kláves, ktorým ovládam sláčikové nástroje a ich rôzne variácie. Tie naživo loopujem a rôznymi spôsobmi procesujem. Vzniká tak hudba alebo hudobné celky, ktoré su založené na náhode, ktorú sám vyvolávam.


AH: “Excelent David! Poďme ku koncertom. Môžeme hrať skladby z naších albumov, ale len ich drobné časti… Nechaj proces tvorby plynúť a uvidíme kam nás náš nahraný hudobný materiál zavedie. Čo ty nato?

DK: “Jasné. Som pripravený Arve.

AH: “Super, vidíme sa čoskoro v Prahe…”



Do Prahy som šiel autom deň pred koncertom. Cesta mi trvala vyše osem hodín. Stretol som sa s Janom Sudzinom a navštívili sme zopár slávnych českých hospôd. Ďalší deň som o 13 tej vyzdvihol Arveho na letisku. Mal som veľkú radosť, že sme po troch rokoch opäť spolu. Rozoberali sme konflikt na Ukrajine a bolo nám z toho obom smutno…
Naobedovali sme sa a presunuli do Palác Akropolis. Zvuková skúška bola skvelá. Každý tón, ktorý Arve zahrá alebo zaspieva je unikátny. Ukázal som mu moje orchetrálne vzorky a Arve sa veľmi potešil. Koncert prebehol veľmi hladko. Celý sme ho od improvizovali. Šlo to ako po masle. Rozumeli sme si a navzájom sme sa dopĺňali. Arve reagoval na kašel diváka. Nahral do do Abletonu a vtipne pripomínal obdobie Covidu… V šatni ma Arve pochválil a povedal, že som sa opäť posunul ďalej. Zaujali ho moje sample a orchestrácie. Mal z toho veľkú radosť a ja tiež. Makám na tom každý deň. Priznám sa, že po albume Sculpting in Time som mal obavy, či dokážem ešte niekedy nahrať album. Došiel Covid a začal som sa sám sebe cítiť zbytočný. Pomohli mi telefonáty s Arvem, Erikom Truffazom a Paolom Rainerim. Musíme za každých okolností robiť to čo vieme a najlepšie ako vieme…
Ráno sme sa naraňajkovali a vyrazili sme do Drážďan.


Bol som veľmi rád, že sme spolu s Arvem mohli cestovať a viac sa zblížiť. Chýbajú mi roky Covidu. Mohol by byť ešte rok 2020 a ja by som mal 37 rokov… Celú cestu silno snežilo. Po dvoch hodinách jazdy autom sme sa ubytovali na hoteli a zašli na obed. Rozoberali sme rôzne spôsoby orchestrácie. Arve vidí budúcnosť hudby v náhodách. Náhodné orchestrácie a variácie, ktoré môžeme následne ukladať pod seba alebo vedľa seba. Akoby naivisti, ktorí ovládajú remeslo a chcú povedať niečo filozofické, no zároveň spontánne. Zaujímavá vízia…



Musím povedať, že takéto improvizovanie je veľmi náročné. Nie je to len o hraní sa… Muzikant potrebuje veľmi pestrú paletu farieb. Rytmickú, melodickú, ambientnú, zvukovú a musí vedieť okamžite reagovať bez vedomia tóniny. Musí vedieť hrať out (mimo tóniny). Mal by mať skúsenosti ako s rockovou hudbou tak aj s hudbou experimentálnou alebo súčasnou vážnou hudbou. Mal by ovládať svoj nástroj a nemal by sa báť odísť zo svojej konfornejt zóny. Najdôležitejšie je však počúvať hudbu, ktorej sa priamo zúčastňuje. Tvoriť tu a teraz. Vedieť viesť a zároveň sa podvoliť.

Cestou do Drážďan

Moje cvičenie na gitare prebieha asi takto:
Pustím si napríklad skladbu Jona Hassella – Last night the moon came. Inak, hrali sme ju v Prahe ako prídavok.
Prehrám si party, ktoré hrá Jon Hassell a party, ktoré hrá orchester v úvode. Je to sampel Thomasa Newmana, ktorý urobil Rick Cox. Je to veľmi jednoduché a krásne. Hassellova trúbka je zároveň veľmi drzá. Milujem ju. Do tejto skladby sa snažím použiť celú svoju paletu farieb. Hrám melódiu, neskôr hrám so slákom variácie hlavnej melódie na akustickej baritónke. Potom hrám bassovú linku. Skladbu hrám 5-6 krát za sebou. Snažím sa hrať kvinty všetkých tónov, ktoré hrám (ako je to v hlavnej melódii). Skúšam drobné výpady z rozkladov akordov. Mením dur na mol a naopak. Hrám rozšírené obraty jednoduchých akordov. Potom skúšam celú skladbu zahrať sám s looperom. Mením gitary a farby… Je to jeden zo spôsobov, ako cvičím. Inokedy hrám chromatické stupnice kým perie práčka. Milujem tie, ktoré hrá Fripp. Občas len sedím pri akustickej gitare a vyberiem si F dur a Gis dur. Hrám ich obraty a pracujem na orientácii na hmatníku… Niekedy si zas prehrávam koncertný repertoár. K cvičeniu patrí aj práca s počítačom. Skúšam vyrábať nové sample, ktoré by som na koncertoch mohol použiť.

Prechádzka s Arvem



V Drážďanoch som navštívil galériu. Veľmi som chcel vidieť naživo Kandinského obrazy. Bol som však v nesprávenj galérii. Nemal som už čas zájsť do tej druhej. Bežal som na hotel a na zvukovú skúšku. V Dražďanoch sme hrali v Jazz klub Tonne a mali sme špeciálneho hosťa bubeníka Demiana Kappensteina. Nepoznal som ho, ale bolo mi jasné, že keď ho pozval Arve tak to musí byť naozaj dobrý hudobník. Arve ma predstavil asi takto:
“Tento chlap je totálny blázon. Hrá s nami túto improvizovanú hudbu, hrá s bubeníkom z King Crimson úplne inú hudbu, má trio so šialeným bubeník Borlaiom, robí hudbu k filmom, vydáva knihy, chodí boxovať a v aute ma obrovskú mačetu. Je to naozaj blázon!”
Demián sa zasmial. “Teší ma, že ťa spoznávam. Veľa som o tebe počul … “

Koncert bol úžasný. Demián je neskutočne muzikálny a moderný bubeník. Namiesto prechodov má rôzne efekty, ktorými efektuje svoju hru a zároveň nahráva zvuk na pódiu. Čiže okamžite vytvára sample z toho čo sa deje a reaguje na ne. To isté robí stále Arve. Vzniklo tak veľmi veľa zaujímavých a prekvapujúcich momentov. Koncert bol nahraný. Dúfam, že sa k nemu čoskoro dostaneme. Počas koncertu ma Demián predstavil plnému klubu a spomenul, že žijem 80 kilometrov od Ukrajiny. Ľudia mi zatlieskali. Cítil som sa veľmi zvláštne…


Po koncerte sme s Demiánom predávali Cédečká. Zastavil sa pri mne pán, ktorý mal takmer celú moju diskografiu, ktorá vyšla na CD. Dokonca vedel, že som bol v USA nahrávať s Patom Mastelottom. Teší sa na Komaru 2. Bol som veľmi dojatý. Mal som okamžite chuť vydať ďalší album. Nie každý milovník hudby má FB a rozdával lajky a videnia. Myslím si, že v rámci tohto hudobného žánru je väčšina publika mimo sociálnych sietí. Bavili sme sa s Arvem aj o Spotify. Arve má vyše 100 tis. mesačných poslucháčov. Nedostáva z toho ani jedno euro. Vravel, že keby dostal od každého aspoň 50 centov mohol by mať svoju kapelu. Mal by peniaze na promo a producentov…
Ja bez proma a albumu v ECM mám mesačne okolo 1700 poslucháčov na Spotify. Stačilo by mi euro mesačne od každého a to by bola úplne iná situácia… Minulý rok som mal na Spotify vyše 7700 poslucháčov… Približne toľko aj na Apple music. Všetko bez proma. Nevadí. Ideme ďalej a sústreďme sa na novú hudbu.


Demián mi ukázal svoj projekt s manželkou. Je to fakt skvelá hudba. Tá baba je neskutočne muzikálna! S týmto projektom cestujú po celom svete



Po koncerte sme si s Arvem dali neskoro v noci rozlúčkové pivo. Porozprávali sme sa o spoločných plánoch, vyobjímali a rozlúčili sa. Uvedomujem si, aké dôležité je byť spolu a hrať. Hrať s lepšími a učiť sa od nich.
Som veľmi rád, že som popri hudbe stretol toľko skvelých ľudí. Nech to je ako chce, ale súhlasím s výrokom Ennia Morriconeho, že tóny sú, ako stavebný materiál. Každá budova používa rovnaký, no na konci je každá iná…



S Arvem na pive

(Text je bez jazykovej korektúry)