Cesta na Hevhetia fest v Paríži

 

Nakoniec som sa rozhodol ísť autom. Nekonečne problémy s prepravou gitary, prehľadávaním kufra, možnosti stratenia gitary a transportom na letisko ma odradili.
Šiel som autom z požičovne a zobral som aj Janku. Vyšlo ma to na rovnako

Prvá zastávka v Kirchberg an der Jagst. Objednali sme si ubytovanie blízko cesty. Bol to kaštieľ. Na chodbe v podkroví sme mali spoločné sprchy. Vyzeral naozaj krásne. Celé mestečko bolo ako z roz právky, akoby sme sa presunuli v čase. Spali sme vysoko medzi stropnými trámami, kde možno niekedy spávalo služobníctvo.

Ďalší deň skoro ráno sme pokračovali do Paríža. Slovensko, Česko a Nemecko prebehli úplne hladko. Francúzsko nás prekvapilo štrajkom na mýtnici. Štrajkujúci nám dávali cez okno špinavé bagety. Neotvoril som a šli sme ďalej. Dochádzal nám benzín tak som zastavil na pumpe. Nevedel som rozoznať, čo je Gazonel a Gazoline. Opýtal som sa pumpára a odpovedal mi niečo po francúzky.
“Do you speak english?” Opýtal som sa
“No inglis no”

Vyrazili sme na ďalšiu benzínku. Zaparkoval som pri stojane a začal googlit, čo je vlastne benzín. Šiel som za mladým pumpárom, ktorý vedel trocha anglicky. Povedal mi, že ja musím vedieť, čo mám tankovať nie on. Odpovedal som, že ja viem, čo mám natakovať len neviem, čo je na stojane benzín. Povedal mi, že Gazonel. Šiel som k stojanu natankovať no nešiel pištoľ. Vrátil som sa do radu.
Vypýtal si odomňa deposit 50 euro. Šiel som k stojanu natankovať a naspäť k nemu. Dal mi bloček a odišli sme.  Bol to riadny stres. Nechcel som natankovať naftu do auta z požičovne…

Šoférovali sme niekoľko hodín po zapršanom Francúzku. Občas sme mihli bojové pole z 1. svetovej vojny. Počúvali sme NO MAN – Love you to bits

PARÍŽ

 

Veľmi pekné mesto a obrovské mesto. Zápchy nám zabrali veľmi veľa času. Zaparkovali sme na Slovenskej Ambasáde, kde sme spali 5 nocí. Stretli sme sa s Janom Sudzinom a ukázal nám nejaké pamiatky. Veľmi som sa tešil, že nasledujúce dni navštívim hrob Andreja Tarkovského.
Ďalší deň koncert s Arvem v Sunset Sunside.

Koncert

– vyzdvihujeme Arveho na letisku, nekonečne dlhá cesta v kolónach do centra
– príchod do klubu. Arve nieje spokojný s PA systémom a premýšľa, že zruší koncert
– príchod zvukárky, po výmene názorov sa Arve ide prejsť – nemali to, čo sľúbili
– Arve prichádza a hovorí “Budeme hrať krátky jemný koncert David, toto je klub pre akusticky jazz, nemajú dostatočný PA systém pre nás”
– chytá ma stres, netuším, ako budeme hrať. Dobre, že som si zobral z Prešova kombo
– vychádzam z klubu a pred vstupom stojí Erik Truffaz s dvoma kamošmi. Vybozkal ma na líce a vyobjímal
– majiteľ ho nechce pustiť dnu, Erik sa mu zaprisahal pred rokmi, že tam nevkročí
– všetko sa obrátilo na humor a Erik na účet majiteľa objednáva drinky pre všetkých
– Erik stretáva Arveho a preukazuje mu veľkú úctu a ďakuje za inšpiráciu
– Erik sa pýta Arveho či si s nami môže zahrať
– Ideme s Arvem hrať, v hlave mám krátky, jemný koncert
– Arve mi hovorí “Hráme dlho, úplne voľne, ako cítime David, gogogoggo”
– “no do p… – Pomyslel som si a nahlas povedal (nikto mi nerozumel)
– koncert funguje veľmi dobre
– po 40 min volám na pódium Erika
– začínam skladbu Solarisation, po nej Sick Doll ‘s dream
– Erik je na pódiu líder, Arve hrá prefíkane na neho a ja udržujem oheň
– po koncerte potlesk a ďakujeme Janovi Sudzinovi. Erik ho vybozkáva a oznamuje nám, že na ďalší deň vychádza jeho nový album
– prichádza ku mne francúz, ktorý kupuje 10KS Cd a dáva mi vizitku svojej priateľky, ktorá mala robiť obálku albumu Metallica…
– vezieme Arveho na hotel blízko letiska. Hodnotíme koncert a plánujeme
– v noci pár piv s Jano a Jana
– veľký kameň zo srdca na zemi

 

 

Deň po koncerte

 

Šli sme pre moje veci do klubu. Neskutočné kolóny.  Všade v meste štrajky. Autobusy, sanitky, zlý vzduch. Paríž nemá nič spoločné s filmom od Woodyho Allena. Je preplnený ľuďmi. Miestami to vyzeralo, ako zánik civilizácie.
S Janou sme 1,4 km nosili veci do auta stojaceho v kolóne. Erik mi včera poradil, že nepije pivo, pretože mu po ňom treba čúrať a v Paríži je to problém. Mal veľkú pravdu.
Po štyroch hodinách na úseku 5 km sa dostávame na ambasádu.
Ostal nám už len čas na víno, ktoré si poctivo nosíme v ruksaku. vo fľaši od Fanty. Večer sme zašli na Montmartre a zažili jeho nočnú atmosféru.
Ďalší deň sme si pozreli v Paríži všetko, čo sa len dalo.

Posledný koncert

Hral som so Zbigniewom Chojnackim v Praha Paríš jazz klube. Je to naozaj super miesto, kde človek nájde trocha domova. České pivo “len” za 5euro a guláš. Blízko je niekoľko Benksyho grafitov.
Odohrali sme so Zbigniewom koncert a začali sme sa baliť na cestu. Z Holandska došiel vlakom môj brat Miro, s ktorým sme sa mali striedať cestou domov. Počas balenia som počul druhú kapelu, ktorá po nás vystupovala. Bol to Tortusa – John Dereck Bishop. John robí live sampling. Toto je podľa mňa budúcnosť kreatívnej hudby. Šiel som mu pozdraviť a vyrazili sme do Prešova.

Bol to obrovský zážitok. Človek v takýchto situáciách spozná svoje hranice a zistí na čom ma pracovať. Doniesol som si veľa zážitkov a energie. Hevhetia festi pokračoval ešte ďalší týždeň. S Dereckom sme sa dohodli na spolupráci v 2020.

 

 

Erik mi pár dní po koncerte napísal sms: “Ahoj David, ďakujem za príležitosť zahrať si, bola to pre mňa veľká inšpirácia. Nemáš náhodou nahrávku z koncertu?”

V tom strese ma to ani nenapadlo. Pri Erikovi, Arvemu, Patovi Mastelottovi si vždy uvedomujem, aká doležitá je pokora. Ako dokáže práve pokora posúvať človeka dopredu. Navyše je inšpirujúca a veľmi vďačná.
Pat je pre mňa Christofor z románu LAURUS a pripravil ma na týchto velikánov, ktorých dnes nazývam priateľmi.

Ďakujem