Túto otázku si kladiem už dávno, ale počas tohto roka intenzívnejšie. Nahral som dva podcasty, ktoré rozprúdili debaty a v niektorých prípadoch ma šokovalo, ako si ľudia dokážu moje slová vysvetliť a prispôsobiť “svojej pravde”. Snažil som sa nahlas uvažovať o mojej situácii a mojej skúsenosti…

Podcasty:

1. Oplatí sa vydávať hudbu na CD? (1. časť)

2. Oplatí sa vydávať hudbu na CD (2. časť)


Vydal som sériu EP albumov. Requiem for Uncle, The Pills a Where are they…? Ak by som chcel dať každé jedno EP zvukovo zmastrovať Helege Stenovi z Nórska, ktorý takejto hudbe veľmi dobre rozumie, stálo by ma to 1000 euro za album. Pri jedno-skladbovom EP aj menej. Rátajme teda 600 euro kus. Tento rok by som už zaplatil 1800 euro za výborný finálny zvuk. Ako hovorí môj kamarát Arve Henriksen, posunulo by to hudbu do ďalšieho levelu. No napadlo ma, že nahrám ešte jeden album “Echoes of hopeful Melancholy”. Inšpiroval ma film od Woodiho Allena “Vicky Cristina Barcelona”. To by ma už tento rok stálo asi 2800 euro na finálny zvuk mojich nahrávok.

Ako sa nahrával album Echoes of hopeful Melancholy (slovenské titulky vo videu)


Kladiem si otázku, či má zmysel investovať tieto peniaze…? Zistil som, že si moju hudbu na streamoch za celý rok vypočuje do 20 tisíc ľudí (ak v danom roku vydám album s Arvem alebo Erikom Truffazom). Ak nie tak niečo okolo 12 tisíc. Mesačne mi zo všetkých streamov príde niečo medzi 30-60 eur. To je všetko… Ak za nahrávku zaplatím ešte promo, výrobu tlačovej správy tak je to čistá prerábka.

A teraz k Cédečkám.

V podcaste som uvideol príklad… Ak navštívim môjho známeho lekára tak mu ako poďakovanie podávam do ruky CD. Lekár mi povie, že ďakuje, ale nemá si ho kde pustiť. V novom aute a v počítači už nemá CD prehrávač. Hudbu počúva len na streamoch. A sme doma…
CD sa predáva najlepšie na koncertoch. Môj hudobný kolega Paolo Raineri vie predať 500 kusov (aj viac) Cédečiek, ak odohrá ročne 150 koncertov po celej európe. Výroba dvojchlopňového digipacku stojí približne 4 eurá. To máme 500 x 4 sa rovná 2000 euro. Na CD je potrebné urobiť kvalitný máster, čo je niečo okolo 1000 eur ( hovorím v mojom prípade). To máme 3000 euro plus poštovné, SOZA a zabudol som na grafika, ktorý stojí okolo 500 euro. Čiže približne 3700 euro.
Ak neodohrám ročne 150 koncertov ako Paolo, ktorý si v aute nosí spacák a karimatku. S kapelou spia po koncerte na pódiu alebo v aute. Ja mám tieto časy za sebou…. Už to robiť nechcem. Čo s tým nákladom potom? Radšej hrám menej, ale na dobrých miestach, s dobrým zvukom a servisom. Cédečká musím predávať na mojej stránke Bandcamp, kde predaje klesli na pár desiatok. Čo mám urobiť ak vydám počas roka dva albumy a soundtrack?

3700 eur krát 2?! Je to nenávratná investícia. Sadnem do auta a cédečká odnesiem do pár obchodov, ktoré na Slovensku, v Čechách a Polsku ostali? Vrátim sa tam o pol roka a opýtam sa majiteľa, či niečo predali? To isté je aj s vinylom…

Preto si v podcastoch kladiem otázky… Čo mám dať kardiólogovi? Hrnček David Kollar? Tričko alebo pero? Mám mu povedať, že ako vďaku si môže na streame vypočuť môj nový album?

Nebolo by lepšie, ak by mi každý z 20 tisíc fanúšikov poslal jedno euro ročne? Toto je nereálne…

Odporúčam vypočuť oba podcasty, v ktorých nahlas premýšľam, ako ďalej.

Musíme niečo vymslieť…


David