12:04 18.10.2020

Včera som sedel doma u Tomáša Mutinu, hľadali sme nové zvuky do seriálu pre Rtvs. Doniesol som v ruksaku tankovú Plzeň vo fľaši. Skúšam aj nové skladby pre KOMARU, no robí sa mi to veľmi ťažko. Máme kvantum skladieb za posledne dva roky, ale urobiť dobrý riff na diaľku sa mi ešte nikdy nepodarilo. Potrebujem byť s Patom v štúdiu a reagovať naňho. Robiť riff do programu a metronómu je pre mňa neprirodzené. Reagovať jeden na druhého naživo by nás posunulo oboch niekam inam. Posielam mu stále “odpad”, ktorý nepoužijem na svoje albumy alebo do filmov. S Patom si veľa píšeme.

Seriál pre Rtvs sa ešte len točí tak robím hudbu len do priečinku, z ktorého si budú tvorcovia hudbu vyberať a nastrihávať. Tomáš mi pomáha s rytmizujúcimi časťami.

Bavili sme sa o tom, ako nám tento Covid ukázal, že žijeme paralelné životy. Je to ako príbeh z druhej svetovej vojny. Tí, čo nevideli deportáciu ľudí v ňu jednoducho neverili. Sedeli doma a žili si svoj každodenný život pár kilometrov od miesta činu.

/Nakoniec nám paradoxne Covid 19 ukazuje, kto je náš priateľ a ako ľahko vznikne nepriateľ. /

Počas našej debaty mi večer okolo pol deviatej zavolal Arve Henriksen.

– “Hello, Mr. Kollar, ako sa máte?
– “Ooooo Mr. Henriksen, adekvátne k situácii, práve u nás ľudia štrajkovali za slobodu nenosenia rúška. Malé deti nadávali do megafónu na premiéra a prezidentku… Koncerty už toho roku asi neodohrám…
– “Dúfam, že ste s rodinou v bezpečí…
– “Áno sme, ďakujem, nežijeme v hlavnom meste
– “Výborne, chcel som sa ta opýtať či by si mi nenahral nejakú gitaru do mojej novej hudby. Neviem či to bude album, ale mám rozpracovanú novú hudbu…
– “Arve, kedykoľvek
– “Chcel som sa ťa ešte opýtať, či by si mi nepomohol urobiť si Bandcamp. Chcel by som stiahnuť moju hudbu zo Spotify. Mám tam 170tis. mesačných poslucháčov a nemám z toho ani jedno euro. Pred týmito platformami mi moja hudba zarobila slušné peniaze na predaji a z tantiemov som financoval ďalšie nahrávky. Dnes to nedokážem, chcem skúsiť Bandcamp. Nechcem podporovať túto platformu.
– “Jasné Arve, hocikedy budeš mať čas, dajme si videohovor a pustime sa do toho.
– “Videl som, že prezidentka použila tvoju hudbu do videa. Je to milé. Gratulujem! Ako ti ide hudba k seriálu?
– “Ufff, ťažko, pozerám Netflix a robím si analýzy, ako funguje hudbu pod rozprávačom a v prepojení rôznych dejových línii. Je to celkom zaujímavé. V hudbe je skoro vždy rytmický pulz. Bude to skôr reportážny dokument a v tom je s hudbou veľmi ťažko. Aspoň ma to udržuje vo forme.
-” Výborne. Pošli mi všetko, čo máš. Možno z toho roztočíme nový album? Možno zavolajme aj Pata Mastelotta alebo Tomáša. Urobte priečinok a posielajte mi hudbu. Niečo z toho urobíme…
– “Super Arve, som trocha frustrovaný v týchto časoch. Za pol roka som vydal 4 albumy. Novinári začali pýtať peniaze za recenzie, chytila ma taká skepsa… Pochopil som, že na tejto planéte žijeme v dvoch paralelných svetoch. Nezapájam sa do žiadnych štrajkových aktivít. Snažím sa myslieť pozitívne. Nebyť v stáde, a ani vo svorke. Venovať sa rodine. Píšem si o tom veľa s Patom Mastelottom a Stevenom Wilsonom. Oni nikde nevyplakávajú aj keď to majú naozaj ťažké. Pomaly pracujem aj na hudbe pre kvartet. Počúvam veľa Terryho Rileyho, je skvelý! Inšpirujúce sú aj pravoslávne spevy. Ahhhh… Uvidíme čo bude… Žijeme v dobe post-pravdy.
– “David! Musíme pracovať, každý deň či už pasívne alebo aktívne. Ty si mi v tom tiež vzorom. Urobil si veľmi veľa hudby. Aj, keby tú našu hudbu nemal nikdy nikto počúvať. Proste musíme udržiavať krok, posúvať sa. Všetky tieto pocity sa prejavia v našej budúcej hudbe. Musíme sa navzájom podržať. Nech za nás hovorí naša práca. Nikto nechce vidieť smutného a nahnevaného Davida Kollara. Chcem počuť tvoju novú hudbu! Kde si sa opäť posunul. Tiež nie som celé dni v štúdiu, ale pracujem aj pasívne. Počúvam, čítam, prechádzam sa. Je to ako s tým tvojím športovaním. Nechce sa ti, ale ideš a potom si rád, že si to urobil. Pracuj, relaxuj a pracuj. Vypni tie sociálne siete. Je to všetko odpad. Najviac kričia hlupáci. Cíť sa slobodný vo svojom vnútri. To je skutočná sloboda. Rozosmej niekoho, ty to vieš. Pomôž, keď môžeš…Z ťažkých časov vždy nakoniec vznikli pekné veci. Nechaj to plynúť, čo to s tebou urobí a čo z toho vznikne.
– “Ďakujem ti Arve! Ďakujem.
– “Ok, jasne, musíme sa podporiť David. Dnes som sa bavil o tebe s manželkou, že by som ti mal zavolať. Pozdrav Tomáša. Ukľudni sa, zašportuj si, prečítaj si dobrú knihu, pozri film, prejdi sa s dcérou. Bude dobre, náš čas príde. Bežím uspať deti David. Pošli mi tú hudbu.
Ahoj, ahoj, čau čau
– ” Ďakujem Arve, dobrú noc

Ospravedlnil som sa Tomášovi, že som ho nechal 40 min samého. Pozreli sme si Stravinskeho Svätenie Jari, Vtáka Ohniváka a Indické Konokoly. Dopili sme pivo a odišiel som domov.

Cestou som ešte zatelefonoval Valerimu Kupkovi.
Možno po tom šialenstve a hnuse príde pekný, slnečný deň a uvidíme a prežijeme opäť krásu… lebo krása je symbolom pravdy.