10:00
24. 5. 2020

Už mi je v tej Corone nejak celkom dobre. Navykol som si na režim, ktorý v podstate vylepšil vzťahy v našej rodine. Prerobil som kuchyňu, vchodové dvere a začali sme so synom variť. Pozeráme filmy. Dnes sme pozreli Muž na mesiaci od Miloša Formana. Sme podstatne viac spolu. S dcérou sme začali hrať Sedmové karty. Oveľa viac sa smejeme a plánujeme spoločne.
Začal som oveľa viac premýšľať o mojej tvorbe, obracať sa k nej spätne. Som veľmi hrdý na každú nahrávku aj keď nie som úplne spokojný asi ani s jednou. Seriózne premýšľam nad sláčikovým kvartetom. Začal som nahrávať krátke hudobné básne na Ronrocu. Konečne sa mi ho podarilo dať do kopy. Zohnať struny na jeho dlhšiu menzúru zabralo niekoľko mesiacov.
Chodievam polievať záhradu k rodičovkému domu. Mama je v Bardejovských kúpeľoch. Včera sme s otcom grilovali, kosili trávnik a polievali záhradu. Veľmi príjemný strávený čas.
Ak to bude celé trvať dlhšie tak to príjmam a pôjdem opäť na stavbu.

Často sa stretávam s Tomášom Mutinom. Z môjho malého štúdia sa v Corone stal pub, v ktorom sa rozoberá zmysel tvorby a existencie človeka. Brnkám si do nástroja, bavíme sa, pozeráme youtube a pijeme pivo z mojej Marshall chladničky.

Včera sme sa bavili o umení, načo vlastne je a kto ho potrebuje (otázku vyvolala moja príhoda z pred včera. Prisadol si ku mne chlapík, ktorý ma zasypal komplimentmi a nezabudol dodať “Koľko zarábaš? Asi ťa to neuživí, je to všetko super, ale treba chovať rodinu.”)
Na otázku čo je umenie je veľmi ťažké odpovedať. Najprv si treba povedať, prečo existuje človek, prečo je tu a aký je jeho zmysel na tomto svete. Kam sa posúva, ako sa vyvíja (prvá Plzeň). Práve túto otázku by malo klásť umenie. Pripadne ju má vyprovokovať. Páči sa mi myšlienka, že človek vedie počas života boj dobra so zlom vo svojom vnútri. V starobe je skúsený a snaží sa svoje skúsenosti a varovania vypovedať mladším, no tí jeho jazyku nerozumejú. Potrebujú svoje vlastné skúsenosti, svoj vlastný vnútorný boj. Starý človek zomiera a rodí sa zasa odznova. Začína od nuly. Také je právo života.
Čiže dá sa povedať (druhá Plzeň), že umenie je na to, aby vylepšilo svet vo vnútri človeka. Teda nie vylepšilo, ale vyvolalo ďalšie otázky. Načo sme tu, čo máme robiť…? Konáme správne? Nastavuje vnútorné zrkadlá. Človek, keď precitne alebo je niečím novým prekvapený z časti zmäkne a mäkké veci sú formovateľné. Páči sa mi výrok – Básnik filmu. Použil ho Andrej Tarkovský. Básnik filmu je režisér, ktoré nepochlebuje divákovi, ale dáva do filmu svoj vlastný život, svoje skúsenosti a pozorovania. To je podľa mňa základ tvorby. Je to pre mňa aj napr. postava Andyho Kaufmanna vo Formanovom filme Muž na mesiaci. Andy Kaufmann nechce byt zabávač ľudí ako všetci ostatní zabávači. Pokúša sa diváka vyprovokovať, pracovať s jeho emóciami. Klišé je nuda. Ráta s tým, že všetci odídu z predstavenia a berie aj túto verziu ako veľký úspech. Nakoniec prepadne komercii, z ktorej mu je zle a začne naozaj preháňať. Keď zomiera, na pohrebe nieje veľa ľudí, no tí, čo prišli pochopili, že celý ten čas nestáli po boku chorého človeka, ktorého bolo treba usmerňovať a prehovárať na hru podľa pravidiel, ale stáli vedľa neskutočne tvorivej osobnosti a ich život mohol byť o to bohatší a krajší. On bol umelcom celý život 24 hodín denne. Podľa mňa vždy platí, že na pochopenie obsahu a rozoznanie kvality človek potrebuje čas.
Valerij Kupka mi raz povedal “David, narodil si sa s vnútorným hlasom, ktorý je s tebou od narodenia. Najlepšie ťa pozná. Tak prečo ho nepočúvnuť. Prečo počúvať ostatných a prispôsobovať sa im?”

Niekde som čítal, že všetko nové potrebuje priateľa. Nové veci nemajú príliš veľkú prívetivosť u ľudí. Nové veci potrebujú priateľa, ktorý odhalí ich podstatu. Veľké básne dokážu čítať len veľkí básnici. Vo filme Muž na mesiaci je to práve manažér Andyho Kaufmana. Prehovoril v ňom vnútorný hlas. Nechcem tým celým obhajovať svoju tvorbu, vôbec nehovorím o sebe. Myslím si, že umenie a tvorba je spôsob života, je to obeť svojmu talentu a zodpovednosť k nemu. Posúvať sa ďalej, bádať, objavovať, nestáť na mieste. Tarkovský povedal, “Niekedy si ľudia vážili umelcov podľa toho, koľko času venovali svojmu umeniu, podľa odhodlanosti a nezištnosti k svojej práci, ale na to sme my už dávno zabudli”.
Marketing, peniaze a popularita nás totálne zmiatli. Úspech, peniaze a popularita vôbec neznamenajú skutočnú tvorbu, hodnotu, skutočne skúsenosti, talent, zodpovednosť k nemu a zodpovednosť k sebe samému.
Čiže… Čo to vlastne je to umenie a tvorba? Ťažko povedať, dá sa to len tak cítiť medzi riadkami života.
Poďme radšej niekde na čapáka.


Nemáme ani istotu, že tu budeme aj zajtra. Nieje čas hrať nejaké divadlo.
Lukášova operácia sa zasa presúva… 😦