Minulý týždeň som v Prahe odohral koncert k filmu Po horách, po dolách (1930) od Karola Plicku.
Do Prahy chodievam veľmi rád. Milujem českú kuchyňu a české pivo. Všetko to prebehlo strašne rýchlo. Vrátil som sa domov z Budapešti z koncertu Def Leppard a Motley Crue. Moja dcéra ich má veľmi rada. Je to šialené, ako sa dostali tieto staré kapely cez telefón až k nej, teda k deťom. V móde sú zase staré nohavice a účesy z 90 tych rokov. Staré slnečné okuliare a dokonca aj foťáky. V zásade s tým nemám problém, ale príde mi to šialené. Počuť doma z detskej izby hudbu, ktorú som počul ja z mojej detskej izby pred 30-timi rokmi. Otcove MTV nahrávky od Scorpions, Bon Jovi, Motley Crue až po Type o Negative, Nirvanu a Ozzy Osbourna. V podstate som na tejto hudbe vyrástol aj ja. Napriek tomu mi to príde zvláštne. Svet sa vždy zachová ináč, ako by to jeden očakával alebo plánoval …

Na koncert Plicku som hudbu špeciálne nepripravoval. Film totiž nemá dej a je veľmi dlhý. Má myslím 101 alebo 107 minút. Moje koncerty majú bežne okolo hodiny. Pripravil som si meditatívnu paletu farieb s občasnou dramatizáciou a hudbu k filmu som improvizoval. Väčšinou na akustických gitarách. Moje zvukové stopy šli do počítača Tomáša Mutinu a ten ich následne efektoval a procesoval. Tento Plickov film je naozaj výzva pre muzikanta. Nechcel som hrať prvoplánovo ku krátkym sekvenciám hrajúcich sa detí alebo pracujúcich žien. Hudbu som poňal viac snovo. Aby si divák v kine oddýchol (?) Hah
Teda, aby hudba vyvolala viac snovú a nostalgickú atmosféru k týmto časom minulým.
Pri Jánošíkovi a takisto aj pri tomto filme ma vždy napadne, že zatiaľ, čo tu ľudia pásli ovce a pracovali na poliach bol západný svet podstatne inde. Nehovorím, že neboli šťastní, ale možno práve preto sa dnes naša spoločnosť chová tak ako sa chová. Prečo “sedliacky” rozum vyhráva nad vedou a dáme sa zmanipulovať falošnými dukátmy od pána. Ten, kto hovorí, ako sa máme zle, za tým bežíme… Je jedno kto to je…
Príde mi to veľmi smutné. Niekto nás posypuje jedom z lietadiel. Najprv zle, že nemáme vakcíny tak nám do nich dali sledovacie čipy, rúška nám poškodzujú pľúca a mäkne z toho mozog, testy nám poškodzovali nejakú tenkú blanku v mozgu, prezident je tajný agent, za Rusov tu bolo najlepšie a závidíme Rómom v osadách. Máme všetko, čo potrebujeme a plačeme…

Myslím si, že sme sa nikdy nemali lepšie, ako teraz. Máme kvantum príležitostí, môžeme cestovať, učiť sa jazyky, robiť si rekvalifikačné kurzy, počúvať v telefóne takmer celú hudbu sveta. Možno je šialene rýchla doba a je samozrejme aj neskutočne povrchná, ale človek ako taký sa má lepšie, aj keď si to neuvedomuje. Hovorím svoj názor. Samozrejme mi vadí kopec vecí. Povrchnosť a to, ako sa vo verejnom priestore prestal kultivovať divák a čitateľ. Dôležité je, že sa pozerá a stúpajú preferencie. Pravda je len relatívna vec…

Ráno, keď zaparkujem auto pri štúdiu míňam lokálnu krčmu. Od rána tam sedia páni v montérkach. Na stole pivo a poldeci. Rozoberajú lietadlá, ktoré nás postrekujú a sťažujú sa na rómov. Veľmi často a vášnivo poznamenajú, že tento štát na nich nemyslí, zničil im životy a ukrajinci im berú prácu. Niekedy mám chuť im niečo povedať, ale idem radšej hore do štúdia. Najradšej mám vetu:
“tu ľudia nemajú čo jesť a živoria…”

Koncom júna ideme s Patom dokončovať materiál, ktorý sme nahrali v Texase. Vyzerá to na Komara 2. S Arvem intenzívne pracujeme na novej hudbe. Myslím, že už jej máme vyše dve a pol hod. Vydáme asi dva albumy. Jeden tento rok a druhý niekedy na budúci. Pracujeme na hudobnom materiáli, ktorý nám posiela Rick Cox. Je to veľmi zaujímavé trio. Som veľmi rád, že s nimi môžem spolupracovať. Moja hudba sa posúva stále iným smerom.
Postupne si chystám skice k filmu Miki. Videl som už niekoľko záberov a vyzerá to naozaj výborne. Na hercoch je vidieť, že hrajú po tých všetkých seriáloch v gangsterke a môžu sa ukázať. Mám z toho radosť. Je to zároveň veľká výzva. 90% hudby, ktorú som dopredu pripravil budem musieť vyhodiť. K obrazu nesedí. Nevadí. Pošlem ju Arvemu a ten z toho niečo nastrihá na náš nový album.


Život je krásny.

Video MY DAY #6